Jaroslav Halák - svetový smoliar?

Môže sa to zdať ako nešťastie, ako smola, ako neschopnosť, ako vina niekoho druhého. Jaroslav Halák však ešte stále nedokázal vystúpať do výšav, k úplnej špičke gólmanov chytajúcich v zámorskej NHL. Mal na to viaceré príležitosti. Niektoré by aj využil. Ak by okolo seba nemal prakticky vždy hrdinských náhradníkov.

Raz bol oným hrdinským náhradníkom práve on. Ako náhradník začínal, končil však ako jasná jednička a miláčik tribún. Bolo to vo chvíli, kedy čarovnými zákrokmi a dôležitými výhrami držal Montreal nad vodou, či už v základnej časti alebo v play-off. Sezóna 2009/10 mu priniesla dovtedy preňho nevídané úspechy. Halák dostal Canadiens až to finále konferencie, po výhrach nad silným Washingtonom a Pittsburghom v ňom podľahli Philadelphii Flyers.

Vtedy bol každý slovenský fanúšik právom hrdý. Veď nikdy dovtedy sa neobjavil v bráne klubu NHL muž, ktorý plnil titulné strany novín. Aj tak si Canadiens po sezóne 2009/10 museli Haláka nechať zobrať. Jeden z brankárov totiž odísť musel. A oni dali priestor Priceovi, ktorý je momentálne kľúčovou postavou ich tímu.

Pamätáte si ešte na karikatúru, ktorú vtedy priniesol jeden zámorský denník? Ukazoval na Haláka s nožom v chrbte, ktorý mu tam zapichol vtedajší generálny manažér Pierre Gauthier. Napokon sa táto voľba neukázala byť taká zlá. Dnes 30-ročný Slovák si však odvtedy musel vlastne vždy prežívať neľahké obdobie.

Po prestupe do St.Louis, aj keď chytal vynikajúco, tu bol ešte niekto. Tým niekym bol Brian Elliott, dvojka tímu. Vlastne potom túto dvojicu experti premenovali z "jednotky" a "dvojky na "brankára 1A" a "brankára 1B". Jarov prínos bol však nespochybniteľný, najmä v sezóne 2011/12, keď s kolegom Elliottom vyhral cenu William Jennings Trophy.

Dva roky nato ho však Bluesmani celkom nečakane vytrejdovali. Vyrástol im totižto ďalší brankár - Jake Allen. Miesto pre troch gólmanov, ktorí na NHL jednoznačne majú, skrátka nebolo. Navyše Halákovi veľmi uškodili zranenia, ktorými si vtedy prešiel. A tak bol poslaný do Buffala. Tam si skoro ani nestihol vybaliť kufre. Veď ani nie za týždeň sa sťahoval opäť. Špekulovalo sa o Minnesote, no nakoniec šiel opačným smerom - do Washingtonu.

V tíme Capitals ukončil sezónu 2013/14, no ani jeho výkony nepomohli tímu z hlavného mesta do play-off. Hoci sa 93-percentnou úspešnosťou snažil, ako mohol. Odchytal za nich 12 zápasov a po sezóne sa Caps rozhodli, že u nich nezostane. To sa už Halák sťahoval opäť.

A práve v Islanders, kde zakotvil, sa počas prvej sezóny výrazne pričinil o to, že Ostrovania postúpili do vyraďovacích bojov. Nerátajúc kapitána Tavaresa by sme asi ťažko hľadali niekoho, kto mal na ich úspechu tak výrazný podiel, ako brankár.

Do tejto sezóny nastupoval s veľkým očakávaním. Malo sa mu konečne dostať pocty a uznania, ktorému sa mu nedostalo do dnešného dňa. Hlavná otázka bola: Dokáže sa Halák konečne zaradiť medzi úzku špičku brankárov?

A tu prišlo to, čomu sa hovorí proste smola. Znenazdajky totiž vedeniu klubu, ktorý sa pred súčasnou sezónou presťahoval do Brooklynu, dostal chrobáka do hlavy náhradný brankár, Nemec Thomas Greiss. Tomu napokon pomohlo zranenie Haláka v závere sezóny. Greiss robil Islanders prvého brankára počas celého play-off, v ktorom sa Islanders dostali do druhého kola.

Jaro sa tak nedokázal dostať medzi špičku a presvedčiť, že tam patrí. Potreboval by na to famóznu sezónu. Niekedy sa však môže zdať, že ako naschvál nemôže byť práve on tým, kto bude hlavným hrdinom svojho tímu. Iste, tím to vždy privíta, ak ho má v bráne kto podržať. Ako sa však cíti Halák? Čo ak skutočne má na ligovú elitu?

Niekedy sa zdá, že Halák je smoliar desaťročia. Ak by však doviedol k výraznému tímovému úspechu svoj klub, nikto by o jeho kvalitách už asi nikdy nepochyboval.