V čom spočíva tajomstvo Ovečkinovej strely z ľavého kruhu?

Je to fenomén súčasnej NHL, ako to že tomu ešte nikto neurobil prietrž? Veď je to tak čitateľné. Každý hokejový fanúšik len nechápavo krúti hlavou. Niektorí preto Ovečkina kritizujú, vraj je to jediné čo dokáže, postaviť sa na presilovke do ľavého kruhu. Rodák z Moskvy sa nachádza v exkluzívnom klube, 600 gólov pred ním strelilo len devätnásť hráčov. Čo sa týka zásahov v početnej výhode ide ešte ďalej. Na konte má už 225 presilovkových gólov, čo stačí na desiate miesto v dejinách ligy. Za sebou má pritom mená ako Jágr, Howe, Yzerman aj Gretzky. Vďačí za to najmä svojej úžasnej strele, ktorá bude predmetom tohto zamyslenia.

Alex ju používa prakticky odjakživa, už od svojho vstupu do NHL patril k najlepším strelcom v početnej výhode. K jej takpovediac „masovému nasadeniu" ale prišlo až keď do kabíny Capitals vstúpil Adam Oates. Ten sa aj ako hráč Caps preslávil neuveriteľným presilovkovým citom. Aj keď sa na lavičke Washingtonu dlho neohrial, práve jemu sa pripisuje vzkriesenie Ovieho zakončovateľských schopností. Dva predošlé roky totiž mal veľmi nevýrazné, čo možno pripísať na vrub viacerých faktorov.

Keď vtedy vedenie robilo „výberové konanie" na angažovanie nového kouča, jednou zo základných otázok bolo, ako by ste vzkriesili Ovečkinove strelecké schopnosti. Oates prišiel s odvážnym plánom presunúť ho na pravé krídlo tak, ako to Devils urobili svojho času s Iľjom Kovaľčukom, čoho sa Adam účastnil ako trénerský asistent. Oates tú prácu skutočne dostal a naozaj Alexa presunul napravo, argumentoval tým, že Ovečkinove rýchle nájazdy z ľavého krídla zakončované strelou spoza obrancu sú čitateľné a obrancovia na ňu už majú recept.

Oates ale taktiež zapracoval na presilovke Caps. Sám, hoci po odchode z Washingtonu o dva roky neskôr nedostal stály trénersky angažmán, pôsobil ako poradca na presilovky vo viacerých tímoch. Ako niekdajší dokonalý režisér početných výhod dobre vedel aká sila spočíva v Ovečkinovej úchvatnej strele. Výsledok? Počas skrátenej sezóny 2012/13 nastrieľal 32 gólov, z toho polovicu v presilovke. O rok neskôr boli jeho čísla obdobné. Tak vznikol fenomén Alexovej presilovkovej rany, ktorá dodnes vzbudzuje priam akademické debaty.

Tréneri na ňu skúšali všeličo, no ako vidieť, univerzálna protizbraň dodnes vynájdená nebola. Mike Babcock, tréner Toronta, predtým Detroitu nasadil na Ovečkina v ľavom kruhu akúsi formu osobnej obrany. Myšlienka bola jednoduchá, vždy keď obranca na vrchole modrej čiary (najčastejšie John Carlson) dostane puk, pravý obranca rýchlo vyštartuje proti Ovečkinovi čím mu znemožní účinne a presne mieriť. Vlani v prvom kole play-off to dospelo až do takej miery, že pravý brániaci hráč sa z ľavého kruhu prakticky nepohol.

Túto metódu sa pokúšalo aplikovať viacero trénerov, ale narážali na problémy. Tým najväčším je asi ten, že ak nasadíte osobnú obranu počas oslabenia, prakticky tým dostávate súpera do akejsi formy presilovky 4 proti 3. A tak si túto formu bránenia pochvaľoval najmä T. J. Oshie, ktorý ako predbránkový pes Capitals mal pred bránou skutočne hojne priestoru. Druhý spôsob aplikovali svojho času úspešní súperi Washingtonu Pittsburgh Penguins. Myšlienka pochádzala pravdepodobne od brankára Matta Murrayho. Tomu pravý obranca prekážal vo výhľade, takže chcel, aby sa sťahoval čo najviac na os a ponechával mu otvorený výhľad. Murray v čase nahrávky štartoval vysoko z brány, zmenšoval strelecký uhol a vďaka robustnej postave strely úspešne blokoval. Ako veľmi je táto metóda riskantná vyplýva už zo samotného popisu, a len zvyšuje Ovečkinove hlavné strelecké zbrane. To nám ostatne vysvetlia samotní brankári, ktorí už mali s Ovieho strelou čo do činenia.

Ako sme už uviedli, najčastejším spôsobom je viesť akciu od Nicklasa Bäckströma (alebo Jevgenija Kuznecova) v ľavom kruhu cez obrancu Johna Carlsona, ktorý Ovečkinovi posiela puk na strelu z prvej. Možnosťou bola aj krížna prihrávka spoza bránkovej čiary, no letným odchodom Marcusa Johanssona sa prakticky prestala používať.

„Povedal by som, že je to najťažšie chytateľná strela," povedal brankár St. Louis Carter Hutton. Otázka je, prečo? Rolu hrá samozrejme rýchlosť, Ovečkin patrí k hráčom s najtvrdšou ranou na svete, čo ostatne potvrdil počas zápasu hviezd. Dôležitejšia je ale samozrejme jej presnosť, v danom momente a rýchlosti prihrávky, ktorá nie je vždy dokonalo prudká ani presná je dokonalo trafiť puk naozaj náročné.

Tréner brankárov Capitals Scott Murray tvrdí, že jeho rana je nielen presná, ale aj dobre rotovaná. Prirovnáva to k chyteniu rotujúcej lopty, ktorú hodí bejzbalový nadhadzovač. Brankár však má pritom sťaženú pozíciu, nakoľko sa pri jeho strele presúva, a teda nikdy nie je v úplne dokonalej pozícii. Pritom je ťažké odhadnúť smer rotujúceho puku.

Rovnakú analógiu používa aj brankár Anaheimu Ryan Miller. „Je to ako chytiť rotujúcu bejzbalovú loptu," hovorí. „Skóruje s talentom a silou. Väčšina jeho striel je tvrdých a majú silný odklon vďaka zakrivenej čepeli." O jeho schopnostiach vie veľa povedať aj konferenčný rival a súper z niekoľkých sérii play-off Henrik Lundqvist. „Je tvrdá. Je v nej veľa sily," hovorí švédska hviezda. „Veľa hráčov skóruje vďaka presným strelám, iní zase pália veľmi prudko. Myslím, že on je kombináciou oboch, možno sú jeho strely viac tvrdé ako presné," zamýšľa sa. „Veľa pukov vám prejde cez ruky, alebo pomedzi nohy. Aj keď sa ich brankári snažia stlačiť je to veľmi ťažké. Často si hovoríte, túto chytím, ale keď vystrelí prekvapený si poviete, nechytil som ju," usmieva sa Henke. „Skrátka potrebujete byť v ideálnej pozícii, aby ste tú strelu chytili. Ak prídete neskoro, budete to mať ťažké. Chytiť to nie je nemožné, ale omnoho ťažšie."

Len dokumentuje slová českého brankára Ondřeja Pavelca, ktorý s dávkou humoru povedal, že jeho strela by mala byť proti pravidlám. Jeho krajan a Ovečkinov bývalý spoluhráč Michal Neuvirth sa zasa „posťažoval" na nespočetné množstvo modrín, ktoré mu na tréningu spôsobil.

Brankári si tiež myslia, že Ovečkin má vzácnu schopnosť dávať puky rýchlo takpovediac „od hokejky". Veď ďalších 375 gólov nestrelil v presilovke, čo je tiež dôkazom, že to nie je len o početných výhodách. Roberto Luongo tvrdí, že najlepší je v strele zápästím spoza obrancu. Miller súhlasí, podľa neho je Ovečkinovým kľúčom moment prekvapenia. „Je silný z neočakávaných pozícii," myslí si Miller. „Dokáže vystreliť rýchlo bez nutnosti byť v ideálnom rozpoložení."

Trochu smutnejšie to uzatvára Ben Hutton, ktorý má jasno. „Nemyslím, že fyzicky možné to chytiť akonáhle je vo svojej pozícii."