Play-off NHL: Faktor brankár

Určite sa zhodneme na fakte, že cesta za strieborným pohárom je dlhá a náročná. Víťazné mužstvo musí odohrať 82 zápasov základnej časti a pridať 16 výhier v play-off. A keďže je takmer nemožné prejsť celou vyraďovacou časťou bez prehry, počet stretnutí sa ešte natiahne. Na konci sezóny majú teda šampióni za sebou viac ako 100 zápasov. Na absolútny vrchol ale nikdy nevyšplhá mužstvo, ktoré nemá oporu v bránke. Práve brankár sa často stáva rozhodujúcim prvkom, ktorý oddelí víťazov od porazených. Vo vypätých a ťažkých súbojoch play-off totiž rozhodujú maličkosti a zväčša iba jeden gól.

Svoje by o tom vedeli povedať muži ako Patrick Roy, Martin Brodeur, Tim Thomas, Jonathan Quick a mnohí ďalší. Veľmi dobrým ukazovateľom potreby výborného brankára v ceste za pohárom, je trofej Conn Smythe. Tú od roku 1965 získava najužitočnejší hráč play-off a vyhralo ju dokopy 13 brankárov.

Jedenkrát sa ňou môže popýšiť Ken Dryden (Montreal), Billy Smith (New York Islanders), Bill Ranford (Edmonton), Mike Vernon (Detroit), Cam Ward (Carolina), Tim Thomas (Boston) a Jonathan Quick (Los Angeles). Viacnásobnými víťazmi sú iba Bernie Parent (Philadelphia) a Patrick Roy (Montreal/Colorado), ktorí túto trofej získali dvakrát, resp. trikrát.

Avšak štyrikrát v histórii sa medzi víťazov Conn Smythe Trophy zaradil aj brankár, ktorý tím v danom roku na vrchol nedotiahol. Ide o Rogera Croziera (Detroit), Glenna Halla (St. Louis), Rona Hextalla (Philadelphia) a Jeana-Sebastiena Giguera (Anaheim). Tieto prípady svedčia o tom, že sám vojak v poli bitku nevyhrá.

V 21. storočí sa stal dominantou play-off brankár štyrikrát. Vyššie spomínaný Giguere v roku 2003 na Stanley Cup nedosiahol (podarilo sa mu to o štyri roky neskôr), no zvyšná trojica sa svojimi výkonmi poriadne vryla do pamäti fanúšikov a hokejového sveta. Cam Ward v roku 2006 odchytal 23 zápasov s úspešnosťou 92 % a s priemerom gólu na zápas 2,14. O päť rokov neskôr sa ešte v brilantnejšom svetle ukázal vtedy 37-ročný Thomas. Ten odchytal 25 zápasov s fantastickou úspešnosťou 94 % a priemerom 1,98. Výkony brankárov gradovali a v roku 2012 Quick vytlačil úspešnosť zákrokov na neuveriteľných 94,6 %. Rovnako mal najnižší aj priemer gólu na zápas (1,41). Toto sú novodobé prípady dominantnosti brankára v play-off, ktoré boli ocenené prestížnou trofejou. To ale neznamená, že v ostatných ročníkoch víťazné tímy nemali špičkových mužov v maske. Martin Brodeur mal v rokoch 2000 a 2003 úspešnosť 92,7 %, resp. 93,4 % a Corey Crawford pred dvoma rokmi zastavil 93,2 % všetkých striel súpera.

Pre porovnanie, pozrime sa na štatistiky brankárov, ktorí po skončení finálovej série smútili. Roberto Luongo mal v drese Vancouveru Canucks v roku 2011 úspešnosť zákrokov takmer o 3 % nižšiu ako jeho náprotivok Thomas. Rozdiel medzi Brodeurom a Quickom v play-off 2012 predstavoval 2,9 %. Toto je však iba jeden ukazovateľ brankárskych schopností, ktorý nemusí objektívne odzrkadliť dôležitosť jednotlivých zákrokov. Brankárovi sa totiž môže nevydariť prvé kolo play-off, ktoré zachránia výborní útočníci, no vo finále je nepriestrelný. Medzi takéto prípady nemôžeme zaradiť Thomasa a Quicka, ktorí v rokoch 2011 a 2012 podávali výborné výkony počas celého play-off. V minulej sezóne Quick takisto vychytal Kings Stanley Cup, ale jeho hra už nebola na tak vysokej úrovni.

Prenesme sa do roku 2015 a aktuálneho play-off. V ňom zatiaľ fináloví brankári Ben Bishop a Crawford príliš neexcelujú. Crawford bol v prvom kole dokonca zatienený náhradníkom a obaja majú úspešnosť zákrokov menšiu ako 92 %. S výbornými individuálnymi štatistikami ukončil play-off brankár Ottawy, Craig Anderson, no jeho tím nepostúpil z prvého kola.