François Allaire – neospevovaná legenda

Narodil sa v Qubecu a celý svoj život zasvätil brankárskemu remeslu, aj keď nikdy nechytal profesionálne. V roku 1985 nastúpil ako tréner brankárov Montrealu Canadiens, kde vtedy začínal svoje pôsobenie 20-ročný talent Patrick Roy. Hokej v tomto období sa vyznačoval ofenzívnym pojatím so slabým dôrazom na defenzívu a kvalitu brankárov. Brankárske remeslo už zažilo prudký vývoj vďaka menám ako Jacques Plante, Ken Dryden alebo Tony Esposito, no revolúcii vtedy bránilo ofenzívne poňatie hry.

Allaire dobre vedel, že väčšina striel súperov ide po ľade, no napriek tomu brankári veľa chytajú v stoji a takto sa aj presúvajú namiesto toho aby slajdovali po ľade. Vďaka tomu sú krátki a menej obratní pri týchto strelách, takto Roya nabádal aby pri nebezpečenstve ostal na kolenách, čo najviac roztiahol paže a pokryl v bráne čo najväčší priestor. Tomu nahrávala aj stále zväčšujúca sa brankárska výstroj. Tento štýl vošiel do dejín pod názvom „butterfly" (motýľ) a dnes ho používa absolútna väčšina brankárov aj keď každý má svoj vlastný spôsob.

Motýlik vďaka dvojici Roy – Allaire slávil úspech a hneď vo svojej prvej sezóne brali Habs Stanley Cup, ďalší pridali v roku 1993. Legendárny brankár pridal v rokoch 1989, 1990 a 1992 tri Vezina Trophy, no kvôli problémom s trénerom Montreal opustil a zakotvil v Denveri, kde zbierku rozšíril o ďalšie dva strieborné poháre. Allaire Montreal opustil ešte rok pred Royom, ich cesty sa znovu spojili až o 18 rokov neskôr.

Od svojej práce si dal po anabáze u Canadiens pauzu, prácu si našiel až v roku 1998 ako brankársky guru Anaheimu. V roku 2000 sa tu stretol s celkovou trinástkou draftu, vtedy 23-ročným Jeanom-Seabstienom Giguerom. Rovnako ako u Roya vysvetlil kanadskému mladíkovi, že väčšina striel smeruje po ľade a tak treba najviac pokrývať spodné poschodia. Giguere tak trávil množstvo času na kolenách, svoju hruď a panvu využíval na vyrážanie a blokovanie striel. V roku 2003 takto doviedol Anaheim až do finále a seba ku Conn Smythe Trophy, o štyri roky neskôr aj k samotnému Stanley Cupu.

Allaire vydržal pri Ducks do roku 2009, kedy odišiel do Toronta, rok na to ho nasledoval aj samotný Giguere. Tréner tak pokračoval vo svojej práci s brankármi ako Jonas Gusavsson alebo James Reimer. Anabáza u Maple Leafs však trvala len tri roky, potom Allaire vyslyšal volanie starého priateľa.

Patrick Roy sa totiž v roku 2013 stal koučom Colorada Avalanche, kde už v tom čase rok pôsobil Jean-Sebastien Giguere. Allaire však dostal „pod palec" talentovanú jednotku tímu Semjona Varlamova, vtedy známym veľkým talentom a nevyrovnanými výkonmi. Dvojka tímu Giguere spolu s novým trénerom brankárov mala za úlohu urobiť z ruského fantóma hviezdu. Vo svojej prvej sezóne sa pod taktovkou Allaira sa Varlamov stal kandidátom na Vezina Trophy s úspešnosťou 92,7%.

Dnes je meno François Allaire medzi brankármi pojmom, vďaka jeho evolúcii sa stali brankári najsledovanejšou časťou každého tímu. Zaujímavosťou je, že jeho brat Benoit Allaire už 11 rokov dohliada na kariéru Henrika Lundqvista, z pozície trénera brankárov New York Rangers.