Ako sa rodia hviezdy NHL: Stručná história NHL draftu

Prvý draft sa uskutočnil v roku 1963, aby sa zabezpečila spravodlivejšia distribúcia mladých talentov medzi klubmi a zrušil sa starý systém, ktorý dával niektorým tímom nefér výhodu. Nebol to originálny nápad hokejistov – v basketbalovej súťaži NBA podobný mechanizmus fungoval už dlhšie. Bolo to potrebné – súťaž vtedy desaťročia vyhrávali Montreal a Toronto, iba výnimočne sa im do toho niekto priplietol.

Pred rokom 1963 fungoval v NHL systém sponzorstva (NHL Sponsorship System). Kluby NHL sponzorovali juniorské alebo amatérske tímy a mali exkluzívne práva na hráčov z týchto tímov. To znamenalo, že bohatšie alebo lepšie organizované kluby (najmä Montreal Canadiens) mohli "zamknúť" najlepšie talenty už v mladom veku, často aj od 14 rokov. Iné tímy nemali šancu týchto hráčov dostať do svojich radov. Paradoxne, prvú jednotku v drafte si vyberali práve Canadiens a nasledujúce roky stále vyhrávali Stanley Cupy. Verejný systém výberu talentov ale ich dominanciu postupne rozdrobil a ostatné tímy sa na Kanaďanov začali doťahovať.

Prvého draftu sa zúčastnilo iba šesť tímov (Original six) a vyberalo sa iba 21 hráčov v štyroch kolách. Väčšina juniorov vtedy ešte bola viazaná zmluvami a draft bol komorná schôdzka v hoteli niekoľkých klubových manažérov. Vlastne išlo o tajné stretnutie, verejnosť sa nemala dozvedieť, ako si kluby rozdeľujú mladých hokejistov.

Dnes má draft 7 kôl a vyberá sa 224 hráčov (pre 32 tímov), s tým že pozície a hráči môžu byť obchodovaní (vtedy klub s právom výberu získava mastnú odmenu, trebárs aj viacerých hráčov za jeden talent, alebo milióny dolárov). Ak sa klub v poradí pre niekoho napevno rozhodne, nikto mu ho nemôže bez jeho súhlasu vyfúknuť. Hráči musia mať 17-20 rokov (18-21 v čase rozhodujúceho dňa) a nesmú mať skúsenosť z NHL. Prednostné právo na výber majú najslabšie kluby podľa poradia v uplynulej sezóne, s tým, že tu funguje ešte losovanie s loptičkami (a niekoľkými ďaľšími obskúrnymi pravidlami), aby slabé tímy neprehrávali schválne v závere pokazenej sezóny zápasy.

Od konca sedemdesiatych rokov sa mohli draftovať aj hráči z iných profesionálnych líg, čo kluby NHL hneď využili na to, že si "rozdelili” aj hráčov z československej ligy. Pritom československá liga nebola oficiálne profesionálna a draft bol z nášho pohľadu nelegálny. Takto bol draftovaný prvý Slovák Anton Štastný. V roku 1978 obetovala Philadelphia jeden výber a zvolila si ho. To znamená, že Šťastný mal kontakty a ponuky už pred rokom 1980, keď s bratom Petrom emigroval. Mimochodom, tento draft bol dodatočne administratívne zrušený a ako ďalší klub si ho vybral Quebec, kde potom Anton odohral 650 zápasov v deviatich sezónach (a v nováčikovskej sezóne dosiahol 85 bodov, čo bol pre kluby NHL signál, že východní Európania sú hotoví hráči a je dobré loviť aj v týchto vodách). Samozrejme, najväčší slovenský úspech prišiel v roku 2022 keď bol Juraj Slafkovský vybraný tímom Montreal Canadiens ako historicky prvá slovenská draftová jednotka.

Z pôvodnej snahy o férové omladzovanie klubov sa stala veľkolepá televízna show. Stávkové kancelárie ponúkajú tipujúcim možnosť stávkovať na draft (hazaradný priemysel je v NHL povolený iba od roku 2018, ale odvtedy má z neho liga 150 miliónov dolárov ročne). Skauti sa pri odhadovaní hráčov nemusia vždy trafiť. Superstar môže vyrásť aj z hráča, ktorý bol v drafte veľmi nízko (napríklad Datsyuka alebo Zetterberga si spočiatku skoro nikto nevšímal). Jednotky v drafte sa začali stávať ikonami svojich tímov až v 21. storočí, čo svedčí o tom, že sa zlepšila technika odhadovania potencionálu budúcich hviezd.

K tradícii draftu patrí objímanie sa s rodinou, poďakovanie zosnulým, ale aj obľúbené bučanie fanúšikov na komisára NHL. Mladým chlapcom sa plnia sny a fanúšikovia vidia budúcnosť ligy. Minulý rok sa prvýkrát experimentovala s decentralizovaným draftom – nemuseli všetci fyzicky prísť do konferenčnej miestnosti. Síce sa tak ušetrilo za letenky, ale draft bol pomalší a nemal šťavu, takže najbližší sa asi opäť vráti k starému formátu.