Zločinci sa majú po chlebe! Slovenský "zabijak" z NHL ide na dráhu policajta

Viac ako dvojmetrový a vyše stokilový obor Boris Valábik je tretím najvyššie draftovaným slovenským hráčom v histórii NHL. V roku 2004 po ňom v prvom kole z desiateho miesta siahli predstavitelia Atlanty Trashers. V tom čase nebola NHL až tak o rýchlosti a dynamike ako je tomu v súčasnosti. Hral sa viac fyzický hokej, bolo viac bitiek, v kurze boli robustní hráči.

Len Marián Gáborík (3. pozícia) a Róbert Petrovický (9. pozícia) boli draftovaní v NHL z vyššieho miesta ako Valábik. Napriek tomu sa v zámorskej profilige príliš nepresadil. Dovedna odohral 80 stretnutí, zo streleného gólu sa netešil, zapísal sedem asistencií a až 210 trestných minút. Na ľade mal povesť "tvrďasa", neváhal zhodiť rukavice a pobiť sa. Pamätný je najmä jeho pästný súboj s krajanom Zdenom Chárom.

„Hráčsku kariéru som ukončil. Možno si niekto povie, že priskoro, no tak som to cítil. Som človek, ktorý potrebuje mať pred sebou nejakú métu a perspektívu do budúcnosti. Vedel som, že do NHL sa nevrátim, a tá najvyššia méta tak zhasla. Nemohol som hrať na sto percent, strácal som postupne motiváciu," opisoval Valábik pre šport.sk dôvody svojho rozhodnutia zavesiť korčule na klinec.

Robustný obranca sa rozhodol vydať netradičnou cestou - bude z neho policajt. „Rozhodol som sa pre policajný zbor. A práve študujem na akadémii v Pezinku," objasnil. Nuž, zločinci sa pred ním musia mať na pozore... „Ľudia sa mi čudujú. No ja neviem, prečo má polícia na Slovensku také zlé meno. Ja v tom vidím stabilitu a perspektívu. Lebo verím, že ak človek tvrdo maká, tak to ostatní ocenia. Už som nechcel cestovať. Takto si budem môcť zariadiť život a budem doma. Samozrejme, z finančného hľadiska je to úplne o niečom inom."

Valábik sa v posledných rokoch "potĺkal" po menej atraktívnych európskych súťažiach. Po pôsobení v Piešťanoch zamieril do Kazachstanu, ročník 2015-16 odohral v britskej EIHL v drese Coventry Blaze a uplynulú sezónu brázdil klziská Alpskej ligy v drese rakúskeho EHL Lustenau. Povedal si, že stačilo. Pomerne skoro, vo veku 31 rokov, zamával hokejovému životu na rozlúčku. Viedli ho však k tomu i praktické dôvody.

„Mnoho bývalých hráčov prechod do civilného života nezvládne. Nestanovili si okamžite nový cieľ. Lebo sa rozhodujú neskoro, niekedy až v 37 či 38 rokoch. Možností je vtedy oveľa menej a človek je menej flexibilnejší. Ja som prihlášku na políciu poslal dva mesiace po skončení kariéry. A už teda nemám čas rozmýšľať nad tým, čo by bolo. Mám nový cieľ a idem za ním," vysvetľuje Valábik.