VIDEO Prepadnuté oko, depresie. Chránil spoluhráča, jedna rana mu zmenila celý život

Joe Vitale musel predčasne ukončiť kariéru po tvrdej rane od Kevana Millera.

MH
· 3 min čítania
NHL.sk

Október 2015. Bežný zápas NHL. Arizona hostila Boston. Tvrdý súboj Hayesa s Ekmanom-Larssonom pri mantineli nenechal chladným hráčov Arizony, ktorí si okamžite išli chrániť svoju hviezdu. Bol medzi nimi aj Joe Vitale.

Strhla sa mela. Okamžite sa pridali aj hráči Bostonu. Kevan Miller je známy tvrďas, po nose si rozhodne brnkať nenechá. Z klbka hráčov si vytiahol práve aktívneho Vitaleho. Strhla sa medzi nimi "férovka" jeden proti jednému.

„Bola to dobrá bitka, ale poslednou ranou už ma zasiahol tak tvrdo a presne, že došlo k niekoľkým zlomeninám a celé moje ľavé oko sa prepadlo dole. Nič som z neho nevidel. Myslel som si najskôr, že som prišiel o kontaktnú šošovku, tak som si siahol na tvár a naraz som zistil, že je posunuté dolu," otvorene prehovoril Vitale o osudnom momente pre pittsburghhockeynow.com.

Nebola to žiadna sranda. Delovka na tvár od Millera narobila viac škody, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Vitalemu na trestnej lavici prišlo zle. Zachránil ho Ekman-Larsson, ktorý okamžite zavolal rozhodcu a hra bola prerušená.

„Keby tam nebol Oliver, asi by som tam sedel, pokiaľ by mi nevypršal trest. Potom by po mňa niekto prišiel a ja by som tam stále sedel. Tak zle mi bolo. Od začiatku som vedel, že toto bude veľký problém," spomínal Vitale.

Okrem niekoľkých zlomenín a posunutia oka utrpel aj otras mozgu. Od tohto momentu sa mu zmenil celý život. V tej chvíli ešte netušil, že súťažný hokej si už nikdy nezahrá.

„Okamžite som začal trpieť nespavosťou, môj deň začínal medzi jednou a druhou rannou. Už som nedokázal zaspať. Ráno som potom chcel tráviť s rodinou a deťmi, ale všetky zvuky a svetlo ma úplne ničili. Začal som byť netrpezlivý a snažil sa nájsť kľudné a tiché miesto, pretože som mal pocit, že inak mi asi exploduje hlava."

Vitale si prešiel skutočne ťažkým obdobím. Tri malé deti, do toho takéto problémy. To na pohode rozhodne nepridá. Nakopilo sa toho viac než dosť. Navyše sa k tomu všetkému pridružili aj depresie.

„Depresie sú potom veľkým faktorom. Keď som si nepamätal napríklad to, o čom som sa bavil so ženou predchádzajúci deň a videl utrápený výraz v jej tvári, preháňalo sa mi hlavou kadečo. Bol som v poriadnej depresii, cítil som sa sám a izolovaný," priznáva Vitale.

Pomoc prišla od hviezdneho kapitána Pittsburghu Sidneyho Crosbyho. Ten mal sám počas svojej kariéry niekoľkokrát problém s otrasom mozgu. Vitalemu dal kontakt na renomovaný Carrick Insitute. Odborníci z toho zariadenia mu dokázali pomôcť.

Výrazne mu pomohli aj špeciálne upravené okuliare. Vďaka nim sa mu zlepšili funkcie ľavého oka a zmiernili sa bolesti hlavy. „Toto mi veľmi pomohlo. Dva a pol roka to bolo vážne ťažké, ale naraz som videl, že mi predsa len môže byť lepšie."

Vitale získal nádej, začal byť pozitívnejší, zaradil sa do normálneho života. Začal trénovať trinásťročných chlapcov, pracuje ako pekár. Jeho stav nebude nikdy ako pred osudnou bitkou. Napríklad pri zmenách počasia cíti nepríjemný tlak v hlave. Nesťažuje si však. Život si váži viac ako kedykoľvek predtým.

„Nie som na 100 % zdravý, ale keď sa obzriem za tým, čím všetkým som si prešiel, som strašne vďačný za život, ktorý teraz mám," uzatvára svoju spoveď.

Najčítanejšie

Najnovšie články

Všetky