Tatar vysvetlil, prečo mu to v útoku s Gallagherom a Danaultom tak skvele funguje

Tomáš Tatar výborne zapadol do prvého útoku tímu Montreal Canadiens k dvojici Brendan Gallagher a Phillip Danault. Chémia medzi nimi je úžasná a v aktuálnej sezóne patria bez preháňania medzi najlepšie útoky v NHL. Tatar ťaží z úspešnej spolupráce a hrá životný ročník, v ktorom nazbieral 61 bodov v 68 zápasoch.

Prečo mu to v útoku s Gallagherom a Danaultom tak funguje objasnil v rozhovore so zámorskými novinármi prostredníctvom instagramového účtu Montreal Canadiens.

„Viete, stali sme sa skutočne dobrými priateľmi mimo ľadu. Od prvého dňa, ako som sem prišiel, sme hovorili o tom, akú má každý z nás rolu na ľade a ako si môžeme navzájom pomôcť, aby sme sa zlepšovali. A všetci traja sa vzájomne počúvame, ak niekto má čo povedať a snaží sa pomôcť nám ostatným na ľade. Phil je výborný obojsmerný center, hrá na oboch stranách klziska a Brendan je výborný hráč v okolí bránky a výborný strelec. Takže každý má určitú úlohu na ľade a všetci sa snažíme hrať vo všetkých troch zónach na ľade, takže si veľmi pomáhame navzájom kdekoľvek na ľade sme, čo pomáha každému v útoku. Najdôležitejšia vec je, že si užívame množstvo zábavy, čo je výborné. Hokej je pre nás v súčasnosti zábava a to by malo byť prioritou."

Aj keď bodovou produktivitou možno v rámci celej NHL nemajú ohromujúce čísla, ich sila tkvie v poctivej celoplošnej hre. „O tomto útoku sa musíme baviť ako o jednom z najlepších v celej lige, bezpochýb," uviedol pred časom zámorský expert Joey Alfieri z kanadskej TSN.

O kvalitách Tatarovho útoku svedčia ani nie tak strelené góly či nazbierané body, ako čísla ukrývajúce sa v rozšírených štatistikách. Prvé tri priečky si podelili v rámci celej NHL v pomere streleckých pokusov a všetci traja sú v TOP 10 v rámci očakávaných gólov (3. Danault, 5. Tatar a 7. Gallagher).

Tatar tiež dostal otázku na to, ako dlho bude hráčom zhruba trvať dostať sa späť do zápasovej formy, v prípade reštartu sezóny.

„Miminálne pre mňa to určite musí byť aspoň jeden týždeň plnohodnotného tímového tréningu na ľade, aby som sa dostal do zápasovej formy. Každý sa snaží udržiavať vo forme a všetci robia maximum pre to, aby boli pripravení. No nemyslím, že by teraz niekto mohol korčuľovať na ľade. Nie každý má túto možnosť, možno ani nikto, takže to bude trvať najmenej týždeň, samozrejme, ak nie aj viac."

Tatara v životnej sezóne pribrzdilo zranenie v hornej časti tela. Podľa vlastných slov sa mal do hry vrátiť zhruba v čase prerušenia sezóny. V prípade jej obnovenia už ale bude 100 % fit a pripravený hrať.

„Je to vyliečené. Bol by som pripravený hrať. Vlastne som mal hrať už predtým, ako prišla prestávka, takže nebolo to nič závažné. Bolo to vlastne jedno z prvých mojich zranení v sezóne. Nebolo pre mňa jednoduché sledovať chlapcov ako hrajú. Ja, ako spoluhráč, som si želal byť s nimi na ľade a naozaj mi to chýbalo. No už som pripravený hrať aj keby mala sezóna začať zajtra, bol by som v pohode začať."

Slovenský útočník pôvodne zostal po prerušení sezóny v Montreale. Neskôr sa ale rozhodol odletieť na rodné Slovensko, kde čaká na vývoj situácie. Aj napriek tomu, že je na "rodnej hrude", s rodinou sa ešte nestretol.

„Hlavný dôvod bol, aby som bol bližšie k rodine. Snažil som sa v Montreale zostať tak dlho, ako to bolo možné. Skutočne som nevedel, aká bude situácia. Ale keď som sledoval, čo sa deje v Európe a ďalších krajinách a tu sa pomaly začali rušiť lety, nebol som si istý, či sa vôbec dostanem domov. Nebol som si istý vývinom situácie a tak som sa musel rýchlo rozhodnúť. Tiež som chcel byť blízko mojej rodiny. Aj keď som tu, nestretol som sa s rodinou. Moja mama je vo veku okolo 65 rokov, takže chcem byť opatrný. Je ale dobré vedieť, že som nablízku, ak by sa niečo stalo."