Tatar, Pánik a Gáborík. Pomohli Slovákom prestupy?

Záver prestupového obdobia v NHL sa dotkol aj trojice slovenských hráčov. Richard Pánik bol vymenený z Chicaga do Arizony, Marián Gáborík opustil Los Angeles a stal sa novou posilou Ottawy a Tomáš Tatar vymenil Detroit za Vegas.

Pánik i Gáborík majú toho spoločného viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Obaja začali sezónu výborne, Pánik valcoval v prvom útoku Chicaga po boku Toewsa, bol produktívny, strieľal góly, ničil súperov fyzickou hrou. Gáborík začínal sezónu neskôr pre zranenie, no vrátil sa vo veľkom štýle a darilo sa mu. Obaja však potom chytili poriadnu krízu a pravdepodobne aj preto vedenia klubov usúdili, že by im výmena mohla prospieť.

Mali aj veľmi podobný začiatok v nových kluboch. Pánik dostával dlho šancu v prvom útoku Arizony, darilo sa mu bodovať - v prvých piatich dueloch za "kojotov" nazbieral štyri asistencie. Nie zlý začiatok. To isté Gáborík v Ottawe. Dostal šancu v elitnom útoku, chopil sa jej parádne, keď hneď pri svojej premiére strelil gól a pridal aj asistenciu. Zdalo sa, že oboch zmeny klubov skutočne nakopli.

Ale opäť ich postretlo to, čo predtým v Chicagu, resp. Los Angeles. Trápenie, kríza, strata formy. Nazvime to ako chceme, no čísla nepustia. Pánik chytil sériu desiatich zápasov bez bodu, z prvého útoku sa prepadol do tretieho. V posledných troch dueloch opäť herne pookrial, strelil gól, pridal ďalšiu asistenciu, tak zostáva len dúfať, že sa na pozitívnej vlne udrží čo možno najdlhšie.

Bez ohľadu na to v akom je klube, u Pánika všetko závisí od jeho (ne)konzistentnosti výkonov. Po celú kariéru ho totiž sprevádzajú veľké výkyvy, ak by ich dokázal viac stabilizovať, mohol by mať miesto v prvom útoku vo väčšine klubov NHL.

Gáborík po vydarenom prvom zápase v drese Ottawy nebodoval v nasledujúcich siedmich. Niet divu, že sa postupne prepadal zostavou čoraz nižšie. Do toho prišlo drobné zranenie, ktoré ho vyradilo z hry. Vrátil sa vo štvrtom útoku a všetci dobre vieme, že táto pozícia slovenskému forvardovi príliš nechutí. Ani zmena klubu Gáboríkovi nepomohla. Je utrápený rovnako ako v Los Angeles. Nedarí sa mu už tretiu sezónu v rade a nad jeho budúcnosťou sa sťahujú olovené mračná.

Veľmi prospieť môže zmena klubu Tomášovi Tatarovi. V jeho prípade je ešte priskoro vyvodzovať nejaké závery. Predsa len za Vegas stihol odohrať ešte len tri zápasy. Od kouča Gerarda Gallanta dostal miesto na krídle druhého útoku. V prvých dvoch dueloch Tatar nebodoval, no v tom treťom už strelil svoj prvý gól v drese Golden Knights. Ten mu môže veľmi pomôcť, uvoľní sa a predvedie to najlepšie čo je v ňom.

Samotný Tatar hovoril o náročnejšej aklimatizácii. Jeho prestup z Detroitu sa zrodil narýchlo v posledných hodinách prestupového obdobia. Náročné cestovanie, zmena prostredia, hektika, noví spoluhráči. To všetko sa podpísalo možno na jeho pomalšom rozbehu. Navyše Vegas sa darí, je medzi najlepšími tímami v lige a Tatar netajil, že cítil na sebe určitý tlak v prvých zápasoch. Chcel sa uviesť v čo najlepšom svetle. Okrem toho je vo Vegas riedky vzduch a športovci potvrdia, že na také podmienky si treba dlhšie zvykať, kondícia dostáva pekelne zabrať aj u trénovaných jedincov.

O Tatarovi je známe, že je zábavný chlapík, má rád spoločnosť a v "meste hriechu" sa mu bude žiť určite lepšie ako v industriálnom Detroite. Životná pohoda sa určite pretaví aj v lepších výkonoch na ľade. V Detroite by mu čoskoro končila sezóna, vo Vegas sa môže tešiť na zaujímavé boje v play off. Tatar sa v drese "zlatých rytierov" naplno rozbehne, o tom niet pochýb. Z prestupu bude profitovať nielen on, ale aj jeho nový klub.