Spoveď bývalého gólmana NHL: Pár mesiacov po olympijskom striebre sa chcel zabiť

Bývalý gólman NHL Corey Hirsch sa rozhodol pre médiá prehovoriť o svojom trápení s chorobou zvanou obsedantno-kompulzívna porucha. Ide o príval nutkavých, vtieravých myšlienok, väčšinou veľmi nepríjemných, ktorých sa človek nedokáže zbaviť a narúša to normálne bežné fungovanie. Hirsch prehovoril o svojom trápení pre portál theplayerstribune.com.

„Mojej mame som sa pozrel do očí a povedal som jej, že teraz chcem skočiť z tejto budovy. Myslel som to vážne. Začala plakať. Na ľade prišli ku mne chalani a s úsmevom sa ma snažili rozosmiať. 'Hirschey, ako sa máš kamoš?' A napriek tomu to bolo tak, ako keby tam nikto nebol. Môj mozog bol príliš zaneprázdnený. Hlava mi išla vybuchnúť."

Aktuálne 44-ročný Kanaďan obliekal počas svojho pôsobenia v zámorskej NHL dresy NY Rangers, Vancouveru Canucks, Washingtonu Capitals, či Dallasu Stars. V závere aktívnej kariéry hrával v Európe - pôsobil vo Švédsku, Švajčiarsku, či Nemecku. K jeho najväčším úspechom patrí olympijské striebro z roku 1994 a bronz z MS o rok neskôr.

„Len ťažko dokážem vstať z postele. Tieto myšlienky nemajú konca. Mám ich v hlave 24 hodín denne. Sú kontinuálne a neúprosné," pokračoval Hirsch v opise boja so svojimi démonmi. Všetko vyústilo takmer až do tragického konca. V lete 1994, len pár mesiacov po tom, ako na OH získal striebro, chcel spáchať samovraždu.

V Kamploops chcel padnúť s autom z útesu. „Nastúpil som do auta a na rozbeh som si dal asi 3 km, aby som nabral rýchlosť. Poznal som to tu z čias, keď som hrával juniorský hokej za Kamloops Blazers. Už od detstva som chcel byť brankárom. A chcel som hrať v NHL. Dokázal som to v 22 rokoch, mal som pred sebou celý život. No na ničom nezáležalo. 'Vypeckoval' som hudbu, dupol na plyn a snažil sa na nič nemyslieť. Je po mne. Už nemám viac síl. Zaradil som jednotku, dvojku, trojku…Dostal som sa na 100 míľ za hodinu (160,9 km/hod.). Odstredivá sila ma vtlačila do sedadla. Dostal som sa na 140 (225.3 km/hod). Blížim sa k útesu. Prepáčte mi všetci, naozaj ma to mrzí. No, už viac nevládzem. Prichádzam na kraj útesu, toto je koniec," vykresľoval udalosti svojich temných dní.

V poslednej chvíli však zapracoval pud sebazáchovy a Hirsch dupol na brzdu. „Dupol som na brzdu a auto sa šmýkalo, šmýkalo a šmýkalo snáď celú večnosť. Až kým sa nezastavilo. Bol som schopný si len sadnúť na zem a vzlykať. Myslel som len na jediné – prosím, pomôžte mi niekto."

Po skončení aktívnej kariéry sa Hirsch vydal na dráhu trénera brankárov. Túto funkciu zastával pri kanadských reprezentáciách do 18 i 20 rokov. Jednu sezónu v Toronte a štyri roky pôsobil v St.Louis.