Slafkovský by mal prestať nasledovať Tkachuka: Správny príklad má vedľa seba v kabíne, tvrdí dlhoročný zámorský odborník

Slovenský útočník Juraj Slafkovský po Turnaji 4 krajín hovoril o tom, že jeho vzorom je americký útočník a kapitán Ottawy Senators Brady Tkachuk. Netajil, že spolu s trénermi sa snažia modelovať hru podľa neho. Raz by som chcel byť hráčom ako on, vyhlásil Slafkovský.

Zámorský odborník JD Lagrange, ktorý píše už viac ako 25 rokov pre rôzne weby a má viac ako 50 rokov hokejových skúseností z pozícií hráča, rozhodcu, trénera či riaditeľa a pomáhal rozvoju ženského hokeja v Britskej Kolumbii, má jasno.

V článku pre portál thesickpodcast.com píše o tom, že Juraj Slafkovský by si mal skôr ako od Bradyho Tkachuka brať príklad od svojho spoluhráča Josha Andersona, ak sa chce stať dominantným power forwardom v NHL.

Čítajte aj · Slováci v NHL FOTO Popukáte sa smiechom: V zámorí si robia srandu, takto bude vyzerať Slafkovský po dlhom play off

Slafkovský by sa nemal snažiť hrať ako niekto, kým nikdy nebude

Ak sa chce Juraj Slafkovský stať elitným útočníkom Montrealu Canadiens, musí sa prestať pozerať do divízie a začať sa pozerať do vlastnej šatne, píše Lagrange.

Na Slafkovského očividne zapôsobil výkon Bradyho Tkachuka na Turnaji 4 krajín a verejne priznal, že by chcel svoju hru modelovať podľa kapitána Senators. Obaja sú veľkí, ľaví krídelníci. Obaja hrajú na kanadských trhoch. Obaja boli draftovaní vysoko a očakávalo sa, že budú základnými kameňmi svojej organizácie. Ale okrem toho sa podobnosti rýchlo vyčerpajú.

Tkachuk sa vyžíva v chaose. Je to čiastočne bek, čiastočne agitátor, čiastočne búrlivák. Je to ten typ hráča, ktorého máte radi a proti ktorému neradi hráte - pretože hrá s odvahou na oboch ramenách. To nie je Slafkovský. Juraj nie je taký hráč, a to je v poriadku. Je metodickejší, rozvážnejší a premyslenejší vo svojich rozhodnutiach. Neriadi sa surovými emóciami ako Tkachuk - kalkuluje, číta, prispôsobuje sa. Snaha stať sa niekým, kým nie je, je istý spôsob, ako potlačiť to, čo ho robí výnimočným.

Namiesto toho, aby sa snažil hrať ako niekto, kým nikdy nebude, by bolo lepšie, keby sa Slafkovský modeloval podľa niekoho, koho vidí každý deň...

Josh Anderson ako správny príklad

Cesta Josha Andersona v NHL nebola priamočiara. V roku 2012 bol draftovaný vo štvrtom kole a každú príležitosť si musel vybojovať. Na začiatku bol známy predovšetkým svojou rýchlosťou, vkladom do gólov a silovým potenciálom, ale zápasil s konzistenciou. Jeden večer bol tvorcom hry, druhý večer duchom. Fanúšikovia Montrealu videli celé spektrum - frustráciu, keď puk nepadal, ale aj uznanie za noci, keď hral s ohňom, dohrával bodyčeky a nútil súperov k stratám puku.

Jeho zásluhou - a zásluhou trénera St-Louisa - Anderson postupne dotváral svoju hru. Zlepšil sa v defenzíve, získal si čas v oslabeniach a stal sa jedným z najspoľahlivejších korčuliarov tímu zo severu na juh. Zmieril sa s tým, že gólové šnúry budú prichádzať a odchádzať, ale úsilie nikdy nemôže byť dobrovoľné. Túto lekciu by si mal Slafkovský vziať k srdcu.

Aj od Gallaghera si má čo zobrať k srdcu

Hoci sa o tom veľa nehovorilo, je dôvod veriť, že Brendan Gallagher pomohol formovať Andersonov rast. Gallagherov vplyv ďaleko presahuje jeho čísla. Je stelesnením neúnavnosti - vždy je prvý v predbránkovom priestore, vždy bojuje v špinavých oblastiach, vždy necháva všetko na ľade. Aj keď ho zradilo telo, jeho duch ho nikdy nezradil.

Zdá sa, že tento étos sa na Andersona preniesol najmä v tejto sezóne 2024-25. Od Andersona sme videli viac vypočítavého tlaku, inteligentnejšie čítanie obranných situácií a silnejšiu prítomnosť v bránkovisku. Prijal škaredú stránku hry, ktorá sa nie vždy objaví v štatistikách, ale získava si rešpekt spoluhráčov aj trénerov. Vďaka tomu našiel väčšiu konzistenciu. Z tohto vplyvu môže profitovať aj Slafkovský - ak ho bude chcieť absorbovať.

Rovnaký obal, rozličné nástroje

Ujasnime si jednu vec: nikto si nepletie Josha Andersona s Jurajom Slafkovským, pokiaľ ide o zručnosti. Jurajove ruky sú lepšie. Má lepší prehľad. Jeho prihrávky sú rafinovanejšie. Má vyšší ofenzívny strop, jednoducho a jasne. Ale práve preto je porovnanie s Andersonom dôležité.

Ak si Slafkovský osvojí Andersonovo myslenie - priamočiare korčuľovanie, fyzické nasadenie, každodennú súťaživosť - a navrství ho na svoje lepšie zručnosti, výsledky môžu byť explozívne. Nehovoríme len o tom, že sa stane dobrým hráčom NHL. Hovoríme o tom, že sa stane dominantným hráčom.

Predstavte si hráča s Andersonovým ohňom, Gallagherovou húževnatosťou a Slafkovského surovými schopnosťami a rozvahou. To je jednorožec.

Cesta vpred

Slafkovský sa nemusí znovu objavovať. Potrebuje len doplniť to, čo tu už je. Hrať s väčšou naliehavosťou, vyžadovať od seba viac po fyzickej stránke a nechať svoje schopnosti vyniknúť v tomto rámci. Nepotrebuje provokovať, biť sa alebo pózovať ako Tkachuk, aby dominoval. Potrebuje drieť ako Anderson a Gallagher, a ostatné bude nasledovať.

Slafkovský má vyšší strop. Ale na stropoch záleží len vtedy, ak ste ochotní stúpať.

Ak sa vyrovná Andersonovej intenzite a dravosti, jeho schopnosti ho nielen posunú dopredu - ale aj vystrelia. A pritom sa prestane naháňať za porovnávaním a začne budovať novú identitu.