S Hossom vyhral Stanleyho pohár: Teraz prehovoril o svojom ťažkom životnom boji

Bývalý kanadský hokejový obranca Brent Sopel sa rozhodol prehovoriť o svojom ťažkom údele, ktorý ho sprevádzal od detstva. Od malička ho odsudzovali za to, že trpel dyslexiou. Pripadal si ako idiot. Napokon to dotiahol k zisku Stanleyho pohára, radoval sa v roku 2010 v drese Chicaga Blackhawks vedno so slovenským útočníkom Mariánom Hossom.

Škola je utrpením pre väčšinu detí. Pre Sopela to však bol doslova horor. Trpí totiž dyslexiou. „Slová mi pripadali čudné, nevedel som narábať ani s číslami. Z matematiky ma bolela hlava. Nevedel som pochopiť, ako škola pripadala prirodzená ostatným deťom. Cítil som sa byť vyčlenený. Ľudia sa tam ku mne správali ako k hlupákovi. Myslel som si, že som idiot. Zvykol som si na to natoľko, že som tomu začal veriť," hovoril Sopel pre portál theplayerstribune.com.

Sopel sa čoraz viac utiekal na klziská. Hokej miloval, cítil, že je v tom dobrý, v tomto športe sa skrátka našiel. „Zameral som sa na jedinú vec, v ktorej som bol dobrý. Bol to hokej. Už ako dieťa som cítil, že ľad je jediná vec, kde som sa cítil v pohode."

Pre svoju poruchu musel čeliť mnohým trápnym situáciám, či výsmechu. Deti bývajú kruté. Sopel zaspomínal na svoju nočnú moru, keď musel nahlas pred spolužiakmi čítať. „Keď som sa pozrel do učebnice, strany boli neusporiadané. Niektoré boli rozmazané alebo obrátené. Bolo to ako keby boli v inom jazyku. Nezvládol som to. Domýšľal som si a rýchlo s tichým hlasom som to chcel mať za sebou. Spolužiaci sa mi smiali a robili si zo mňa srandu. Ukazovali na mňa a šepkali si medzi sebou. Bola to moja najhoršia nočná mora. Nechal som to tak a v tomto duchu pokračoval môj život."

Sopel sa stále viac zameriaval na hokej. Tvrdo pracoval. Išiel za svojím snom a tým bola NHL. V roku 1995 si ho v drafte vybrali predstavitelia Vancouveru Canucks. Až v šiestom kole, dôvodom bola jeho nie práve najvyššia rýchlosť. Sopel túto svoju slabinu dokázal vykompenzovať čítaním hry a tvrdou prácou.

Svoju kariéru v zámorskej profilige rozbiehal vo Vancouveri. Pokračoval v NY Islanders, Los Angeles, Chicagu, Atlante a Montreale. Tri roky odohral v KHL za Novokuzneck a Ufu. Najväčší úspech dosiahol v spomínanom roku 2010, keď v drese Chicaga zdvihol nad hlavu Stanleyho pohár.

Sopelovu kariéru sprevádzali problémy s alkoholom. Necítil sa v pohode, mohli za to prežité traumy z detstva. A tak začal piť. Nik s ním na tripoch nechcel byť na izbe. Z letiska volával na hotel, nech ho na izbe čaká plná chladnička pív. Po zisku Stanleyho pohára sa cítil šťastný. Netrvalo to však dlho. Jeho démoni sa neustále vracali do jeho mysle.

„Presne 64 minút po úvodnom buly vsietil Patrick Kane víťazný gól. Stali sme sa šampiónmi. Nasledujúce týždne boli ako z veľkého sna. Nachvíľu som sa cítil v poriadku, no aj vtedy keď veci vychádzali, stále som cítil pochybnosti. Silneli vždy, keď som zavrel oči," prezrádza Sopel.

Aktuálne 40-ročný Sopel spomína, že ku sklonku jeho kariéry sa mu pitie poriadne vymykalo spod kontroly. Skončilo to tým, že prišiel o manželku, ktorá sa s ním rozviedla. Rozhodol sa ísť na liečenie, ktoré mu podľa jeho vlastných slov pomohlo.

„Nie som tá istá osoba, ktorou som býval a už ňou nikdy nebudem. Liečenie mi pomohlo pochopiť, aký je môj súčasný život. Naučil som sa nájsť pokoj. Dostal som jednu dôležitú životnú lekciu. Akceptovať seba samého. Takého, aký som. Môže to znieť ako pár slov. No je to spôsob života. Poradcovia ma naučili milovať všetko čo mám, moju rodinu, mojich priateľov, moje zážitky."