Lindblom o boji s rakovinou: Bolo to ako polovica golfovej loptičky. Myslel som, že to mám po krosčeku

Pred viac ako šiestimi mesiacmi sa Oskar Lindblom dozvedel z úst lekárov nepríjemnú diagnózu - Ewingov sarkóm, raritný typ rakoviny kostí.

2. júla absolvoval poslednú chemoterapiu v Abramson Cancer Center na University of Pennsylvania.

„Pravdepodobne najlepší pocit v mojom živote," hovoril šťastný Lindblom, ktorého slová cituje Sports Illustrated.

„Bol to skvelý deň, ktorý si budem navždy pamätať."

Niečo ako druhé narodeniny.

Lindblom preukázal obrovskú silu. Mal rozbehnutú životnú sezónu. Po 30 zápasoch mal na konte 11 gólov a bol najlepším strelcom Philadelphie. Priemerne hrával 17 minút a 37 sekúnd za noc.

„Jeden deň som hral hokej, na druhý som už mal rakovinu."

Podľa jeho lekárskeho tímu je Lindblom zdravý. „bez evidencie rakoviny v tomto čase".

„Len som sa snažil zostávať pozitívny, čas bežal veľmi rýchlo."

„Potom, keď som videl, že inšpirujem ľudí, posielali mi správy, písali mi na Instagrame, bol som ešte viac pozitívny, pretože som vedel, že pomáham ľuďom."

„Bolo to ťažké, ale naučil som sa o sebe mnoho. Jeden deň sa môžete sťažovať, že ste unavení. Nechce sa vám do práce, nechce sa vám trénovať... Ja sa pravdepodobne nemôžem sťažovať, keď som zdravý a mám prácu svojich snov, hrám hokej a môžem len byť vďačný za život."

A ako to všetko začalo?

Našiel si hrčku. Je to však hráč NHL, myslel si, že o nič vážne nejde, že to je z tvrdého krosčeku na rebrá, ktorý dostal v poslednom zápase.

„Nebolo to veľké, možno ako polovica golfovej loptičky," hovoril Lindblom otvorene.

„Myslel som si, že to nič nie je, poznáte to?"

No jeho priateľka bola okamžite na pozore. „Musíš vyhľadať lekárov. Nemyslel som, že by to mohla byť rakovina. Našťastie, moja priateľka áno. Musím jej za to poďakovať."

Po tom, ako strelil desiaty gól v sezóne v súboji s Detroitom v piatok 29. novembra, podrobil sa Lindblom vyšetreniam lekárskym tímom Flyers a objednali ho na CT vyšetrenie v pondelok.

Absolvoval tiež MRI a biopsiu. Z medicínskeho hľadiska mal zelenú na to, aby odohral ešte štyri zápasy, kým neprišli výsledky všetkých testov. Bol to pre neho želaný únik pred neistotou, ktorej čelil.

„Keď som bol na ľade, nemyslel som na to. Ale keď som bol doma, nemal som čo robiť, je ťažké preniesť sa cez to."

Výsledky stále neprichádzali ani 10. decembra, keď začínali Flyers trip na ľade Colorada. Ubytoval sa na hoteli, keď mu zavolali, aby prišiel dole do lobby. Ako nastupoval do výťahu, stretol riaditeľa zdravotníckych služieb v klube Jima McCrossina a svojho najlepšieho priateľa Roberta Hagga.

Zbledol. „Hneď som pochopil, že to nebude dobré."

Trojica sa zložila v izbe trénera Alaina Vigneaulta. McCrossin oboznámil Lindbloma s výsledkami, ktoré prišli z University of Pennsylvania. Výsledky biopsie odhalili, že jeho rebrá sú rakovinové.

„Po tom, neviem či zostalo suché oko v miestnosti," priznáva lekár McCrossin.

Tréner Vigneault ponúkol Lindblomovi možnosť zostať ešte pár dní na tripe so spoluhráčmi, ak by mu to pomohlo. Švédsky útočník sa rozhodol odletieť nasledujúce ráno domov.

„Išiel do Colorada, aby hral hokej a život bol normálny a všetko sa zmenilo v priebehu niekoľkých sekúnd. Snažili sme sa o tom rozprávať, no nevedeli sme presne o aký typ rakoviny ide, alebo aké budú nasledovať kroky. Snažil som sa zostať pozitívny. To je jediná vec, ktorú môžete spraviť," spomínal jeho priateľ Robert Hagg.

„A po chvíli sa zdal tiež pozitívny. Pred pol hodinou sa dozvedel, že má rakovinu a stále sme spolu žartovali. To len svedčí o tom, aký je."

Po návrate do Philadelphie sa Lindblom stretol s Dr. Lee Hartnerom. Riaditeľom sarkómovej onkológie v Pennsylvánskej nemocnici, ktorý hráčovi objasnil bližšie detaily ochorenia.

Ewingov sarkóm postihuje 1 človeka ročne z 1 milióna ľudí v USA. Najčastejšie pochádza z dlhých kostí v nohách alebo panve a nie z hrudných kostí, ako to bolo v prípade Lindbloma.

Lindblom sa dozvedel, že miera prežitia pri tomto type rakoviny je okolo 80 %. Jeho rakovina metastázovala a tak si liečba vyžadovala kombináciu chirurgického zákroku, chemoterapie a ožarovania.

„Našlo sa to skoro, takže to boli všetko dobré a pozitívne správy," hovoril Lindblom. „Povedali mi, že by mali byť schopní odobrať nádor a budeme dúfať, že moje telo dobre zareaguje na chemoterapiu a malo by to byť dobré po šiestich mesiacoch."

Napriek tomu myseľ Lindbloma bežala ako o závod.

„Moja prvá myšlienka bola, môžem hrať ešte hokej? Neviem, či dokážem robiť ešte niečo iné. Ale potom som si uvedomil, že to už asi nie je o hokeji. Budem šťastný, ak budem môcť žiť ako normálny človek."

Lindblom mal pár týždňov na to, aby sa mentálne pripravil na tvrdý boj. Tentoraz mimo mantinelov. Prvú chemoterapiu mal naplánovanú tesne pred Novým rokom.

Dal si uschovať spermie v prípade, že by liečba negatívne ovplyvnila jeho schopnosť mať v budúcnosti deti, ktoré s priateľkou Almou v budúcnosti plánujú.

Do jeho hrude implantovali zariadenie, cez ktoré sa do kostí posielal "koktejl" z piatich chemických preparátov, aby odstránil svinstvo, ktoré mal v tele.

Mimochodom, trip v Colorade dopadol pre Philadelphiu hrozne. Prehrala všetky tri zápasy s celkovým skóre 5:14. Spoluhráči, tréneri, všetci boli mysľami úplne inde.

Keď sa Flyers vrátili v polovici decembra domov, Lindblom zašiel za spoluhráčmi. Povedal im, aby pokračovali v boji. Videli sa prvýkrát od oznámenia diagnózy. Zjavne ich to nakoplo, pretože nasledujúce štyri zápasy Philadelphia vyhrala.

Energiu mu dodalo nielen stretnutie so spoluhráčmi. Ale aj Vianoce strávené doma vo Švédsku. V dome jeho starých rodičov sa zišlo asi 30 príbuzných. Lindblom si užil klasické Vianoce s pivom a dobrým jedlom. No nevyhol sa otázkam na svoj zdravotný stav. Nevadilo mu odpovedať na ne.

„Rozprával som sa so všetkými, zabával, cítil som sa dobre. Aj keď som o tom hovoril, bol som šťastný. Napriek tomu, že som vedel, že s chemoterapiou budem prechádzať peklom."

Najťažší moment za uplynulých šesť mesiacov? Pocity po prvej chemoterapii.

„Nečakal som, že sa po tom budem cítiť tak zle."

„Nevidel som koniec. Vedel som, že to bude trvať dlho, cítil som sa zle, to bolo pravdepodobne to najhoršie."

Odvtedy chodil do nemocnice každé dva týždne. Striedali sa mu dva cykly chemoterapie - A a B. Cyklus A bol pomerne jednoduchý, len jedno celodenné liečenie nasledované týždňom a pol oddychu.

Cyklus B bol ale maratón piatich sedení v týždni. Každé z nich trvalo dve až štyri hodiny.

„Potom medzi liečbami musel brať nejaké ďalšie lieky, dávať si injekcie a bojovať s vedľajšími účinkami," hovoril jeden z lekárov.

Hnačky a nevoľnosti sú všeobecne známe vedľajšie účinky chemoterapie. Lindbloma uväzňovali doma na gauči po každej liečbe. Začali mu vypadávať chumáče vlasov, tak sa rozhodol oholiť si celú hlavu.

Ale je to mladý chlapec, profesionálny športovec zvyknutý na tvrdú záťaž. Jeho telo sa rýchlo zotavovalo.

Netrvalo dlho a nazbieral dostatok energie na dlhé prechádzky s priateľkou a ich psom.

Dokonca absolvoval nejaké cvičenia s váhou vlastného tela. Neskôr si zaobstaral kolieskové korčule, aby sa udržiaval vo forme.

„Tešil som sa na tieto dni. Po celý čas som na to myslel. Musel som len prejsť zlými dňami, potom som sa pár dní cítil dobre a začalo to odznova."

Lindblomovi pomáhali spoluhráči ako sa len dalo. Ozvali sa mu bývalí hráči NHL, ktorí vyhrali boj s rakovinou, ako Mario Lemieux či Eddie Olczyk.

Cítil podporu z každej strany.

3. marca mu odstránili chirurgicky tumor, Lindblom si zvolil radšej operačnú cestu ako rádioterapiu. Doktor McCrossin priznal, že niektoré z Lindblomových rebier museli byť rekonštruované Kevlarom a spevnené sieťkami.

Po operácii sa pár dní Lindblom cítil hrozne. No efekt sa dostavil. Testy ukázali, že nebola viditeľná žiadna rakovina a nerozšírila sa.

„Videl som na ňom, že zbadal svetlo na konci tunela," spomína Hagg. „Začal viac hovoriť o tom, koľko dní liečby ešte zostáva."

Lindblom v apríli zavolal McCrossinovi a dostal povolenie na to, aby si sám mohol zakorčuľovať na prázdnom klzisku v aréne Flyers. Bol to neuveriteľný pocit, keď vstúpil do prázdnej šatne, obliekol si plný výstroj a po pár mesiacoch vkročil na ľad.

„Tvoje ruky sú tam, tvoje zručnosti sú tam," chválil McCrossin Lindbloma, ktorý strieľal puky do prázdnej bránky.

„Áno, ale nemôžem dýchať," posťažoval sa švédsky útočník.

„Bojuješ s rakovinou, daj si A+ už len za to, že si vôbec tu," odvetil mu McCrossin.

Po poslednej chemoterapii vyšiel Lindblom z nemocnice rovnako unavený a bolo mu zle ako obvykle. Ale ako náhle sa nadýchol letného vzduchu a uvedomil si, že to má za sebou, nevoľnosti prešli.

„Je zábavné, ako telo funguje."

Ten večer zašiel aj s priateľkou do Haggovho bytu na spoločnú večeru.

Lindblomova sila klesla, no neschudol, stále má okolo 100 kilogramov. Chutilo mu jesť a aj napriek chemoterapii nikdy nevracal.

Niektorí ľudia nemôžu pokračovať v predpísanom režime liečby ani po niekoľkých terapiách. Lindblom sa len jediný raz z 12 cyklov chemoterapie omeškal s liečbou z dôvodu, že sa jeho telo ešte nezotavilo po predošlej dávke.

„Byť schopný zotaviť sa tak rýchlo mu pomohla skutočnosť, že je športovec," priznáva jeden z členov lekárskeho tímu.

Lindblom sa v pondelok pripojil k tímu. Aj keď do bojov o Stanley Cup nezasiahne, bude na sebe pracovať svojím vlastným tempom.

Pre koronavírus a oslabenú imunitu, ktorú po ťažkom boji má, si musí dávať pozor.

„Snažím sa byť s chlapcami, ale stojím obďaleč, stále som opatrný," priznáva Lindblom.

Pomalým tempom sa pustil do tréningu v telocvični. Na ľade ešte netrénuje. Nedávno si bol so spoluhráčmi zahrať golf.

Lindblom má víziu, ktorá ho poháňa vpred. Návrat do NHL.

„Vykročiť opäť na ľad s mojimi spoluhráčmi, znovu tu byť a vedieť, že môžem hrať znova na tejto úrovni? To by bolo šialené."

Držíme palce, no už teraz je Lindblom víťazom. A návrat na klziská NHL by bol čerešničkou na torte.