Kluby NHL po sezóne - Ottawa Senators: Karlsson = priemerný obranca?

Kandidát na Hart Trophy. Jeden z najväčších ťahúňov mužstva. Kandidát na Norris Trophy. Najviac bodov medzi obrancami. A ešte veľa ďalšieho charakterizuje muža, ktorý nosí ottawský dres s céčkom na hrudi.

Erik Karlsson raz povedal, že od zranenia achilovky už nehrá tak dobre. Že predtým hral jednoducho lepšie. Vskutku zaujímavo teraz vyznie otázka, nad ktorou sa všetci zamyslíme. Ako by teda hral teraz, keby sa nezranil? Veď je to svetová extratrieda.

Nad „svetovou extratriedou" však niektorí odborníci len pochybovačne krútia hlavami. Podľa nich je Erik Karlsson výborný útočník, no priemerný obranca. A nikdy by ho nemali nominovať na Norris Trophy. Názory sa však líšia. Podľa NHL je však zjavne jedným z najlepších na svojej pozícii. Hoci obrancovia väčšinou nezbierajú body po hrstiach ako on. Ale zaspomínajme si. Nebol Bobby Orr, ktorého oslavujeme ako jedného z najlepších vo svojom remesle, podobný?

Karlsson, 26-ročný Švéd, ktorý chcel v sedemnástich rokoch dokonca úplne seknúť s hokejom a ísť do niečoho iného (čo, našťastie, neurobil), si vydobyl vrámci celej ligy veľký rešpekt. Ako u hráčov, tak u trénerov a manažérov. Jedným z nich, ktorý by si ho iste nikdy nedal len tak vziať, je GM Senators Pierre Dorion.

Dorion je síce úplným zelenáčom čo sa manažérskej funkcie týka, no v Ottawe mu dôverujú. Prebral žezlo po Bryanovi Murraym. Nikdy nebol hokejistom, no do hokeja vidí a rozumie sa mu. Kariéru začínal ako skaut New Yorku Rangers. A predieraním sa rôznymi pozíciami vo vedení Sens sa nakoniec dostal až na pozíciu manažéra. A jeho prvé kroky?

Nuž, pohľadom na prestupy toho ešte veľa nezmenil. Maximálne vymenil Alexa Chiassona do Calgary za Patricka Sieloffa. Čo môže byť dosť risk, keďže Sieloff, narozdiel od Chiassona, v NHL ešte veľa neodohral. Presnejšie jeden zápas. Je ale obrancom. Chiasson útočníkom. Treba v Ottawe posilniť obranu?

Nuž, asi áno. Hlavným pilierom je jeden z najlepších obrancov NHL, to áno, to sa poprieť nedá. Ďalším menom v nej je bývalý kapitán Toronta Dion Phaneuf. Ten má skúsenosti a i keď jeho výkony v posledných rokoch mali väčšinou klesavú tendenciu, Ottawe ešte môže v mnohom pomôcť. Tretím v poradí je Cody Ceci, ktorý má tiež potenciál, no nie je to nadpriemerný obranca, pri ktorom by ste žasli nad jeho výkonmi. Svoju robotu si ale plní poctivo. Je druhým najproduktívnejším bekom v tíme (Karlssona s 82 bodmi by asi ťažko dohnal).

Nuž a prečo sú reči niektorých, čo sa týka Karlssona, také nepriaznivé? Len sa pozrite na tabuľku pravdy. Mínusové číslo. -2 síce nie je ničím hrôzostrašným, ale podľa nich by mal špičkový obranca vykazovať iný výsledok. Pohľadom na Ceciho, Methota či Wiercocha zistíme, že tí mali plusové cifry.

Ono to ale v tíme ako Ottawa nie je také ľahké. A zvlášť nie vtedy, keď hráte v priemere okolo tridsiatich minút za zápas. A to sa musí vziať do úvahy. Ottawa bez Karlssona je niečo ako Montreal bez Pricea.

A útok? Tak ten Ottawe fungoval príjemne prekvapivo. Ako dobre namazaný stroj. Miernym sklamaním je síce Kyle Turris, no neodohral celý ročník, ale len 57 zápasov. V nich pozbieral 30 bodov, ale určite má na viac. Zaňho to v ofenzíve však potiahli iní, najmä Mark Stone, Bobby Ryan a Mike Hoffman. Nad päťdesiatbodovú hranicu sa dostal tiež Mika Zibanejad, ktorý je medzi fanúšikmi Sens už dlho braný za veľmi nebezpečného hráča. Nič to však nemení na tom, že najväčším ťahúňom útočnej mašiny Senátorov, ktorá skončila na výbornom deviatom mieste vďaka 230 nastrieľaným gólom, bol práve kapitán Karlsson.

Aj tento článok potvrdzuje konštatovanie, že Ottawa bez Karlssona, to jednoducho nejde dokopy. Tento tím ho potrebuje a je len málo hráčov, ktorí by boli pre svoj tím užitočnejší ako je Erik pre ten svoj. Keby Senators postúpili do play-off opäť a zopakovali tak zázrak spred viac než roka, Karlsson by si s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou odniesol Hart Trophy, ktorá tento rok pripadla Kaneovi.

V budúcom ročníku bude pre Senators kľúčová forma Bobbyho Ryana, Erika Karlssona, Kylea Turrisa, Miku Zibanejada či Mike Hoffmana. A, čo je hlavné, sú si vedomí toho, že je potrebné hrať zodpovednejšie v defenzíve. Ottawa nebude patriť k najväčším outsiderom ani v budúcom ročníku a takisto neskončí niekde na samom dne tabuľky, postup do vyraďovacích bojov 2017 je však zatiaľ skôr zbožným prianím než rozumnou predpoveďou.

A pred Karlssonom sa ukazuje nová výzva. Ukázať všetkým tým, ktorí o ňom hovoria, ako o priemernom obrancovi, že sa mýlia. A možno vyhrať Norrisa. Alebo Harta? Nuž, ktovie, potenciál ale tento chalan má ohromný.