Keď byť dobrý nestačí. Sny hráčov z Európy o NHL v troskách, Slováci ako dôkaz

Bakoš to vzdal, Čajkovský stále bojuje

Asi každý hokejista pôsobiaci na starom kontinente sníva o tom, že si raz zahrá v NHL. Niekoľko prípadov z česko-slovenského regiónu jasne ukazuje, aké je to náročné. Občas sa zdá, že až nemožné.

Čerstvo rezonuje prípad Martina Bakoša. Reprezentačný útočník žiaril v drese českého Liberca. Zahral si na olympiáde v Pjongčangu aj na MS v Dánsku. V lete podpísal kontrakt s Bostonom Bruins. Absolvoval development camp, pripravoval sa so Zdenom Chárom, tešil sa ako malé dieťa na sladkosť. No na vlastnej koži zistil, že byť dobrým hráčom nestačí. V drese Providence Bruins odohral 16 zápasov, strelil tri góly a pridal jednu asistenciu. Do prvého tímu Bostonu nedostal pozvánku ani raz a napokon zámorie opustil.

Podobný je prípad reprezentačného obrancu Michala Čajkovského. Toho do Caroliny Hurricanes odporučil reprezentačný kouč Slovenska Craig Ramsay, ktorý má v NHL stále skvelé kontakty. Čajkovský sa zúčastnil na try-out predsezónneho kempu, v ktorom výkonmi ohúril a vybojoval si riadny kontrakt. Carolina však má nabitú zostavu, čo sa obrancov týka a tak sezónu začal len na farme. V drese Charlotte Checkers v 17 zápasoch nazbieral 3 body (1+2) a 6 plusiek. Pozvánku do prvého tímu Hurricanes stále ešte nedostal.

Aj české hviezdy z KHL stroskotali

Českých hráčov snívajúcich o NHL a prichádzajúcich z Európy pobiť sa o splnenie svojho sna je ešte viac. Jan Kovář bol jagavou hviezdou KHL. Päť rokov hral v Magnitogorsku, dvakrát získal Gagarinov pohár, strieľal góly, bol produktívny. V lete zatúžil po zmene. Podpísal zmluvu s Islanders. Zdalo sa, že by mohol nahradiť odchádzajúceho Johna Tavaresa, no miesto v prvom tíme nezískal a v klube skončil skôr ako vlastne vôbec začal. Skúsil to ešte v Bostone. Napriek tomu, že na farme v Providence žiaril (12 zápasov, 10 bodov), za prvý tím Bruins nedostal možnosť odohrať ani zápas. A tak odišiel späť do Čiech, aktuálne hráva za extraligovú Plzeň.

Hviezdou KHL sa stal aj jeho krajan gólman Pavel Francouz. V posledných troch sezónach podával výborné výkony v Čeljabinsku. Mal okolo 95 % úspešnosť zásahov a patril medzi najlepších brankárov v lige. V minulej sezóne absolvoval olympiádu aj MS. Rozhodol sa dať na čas bokom istotu veľkých peňazí v Rusku a zvolil si ťažšiu cestu - boj o splnenie sna menom NHL. Podpísal s Coloradom Avalanche, no na svoju šancu zatiaľ márne čaká len v AHL. Za Colorado Eagles odchytal 20 duelov, úspešnosť zákrokov má okolo 92 %.

V lete zamierili do zámoria dvaja obrancovia Plzne Michal Moravčík a David Sklenička. Ani jeden z nich sa do NHL nepresadil. Moravčíkovi sa príliš nedarilo v AHL v drese Lavalu a klub ho poslal dokonca do ešte nižšej ECHL. Nepresadil sa príliš ani Sklenička, ktorý v 24 dueloch za Laval strelil jediný gól. Podobne je na tom mladý český obranca Filip Pyrochta, ktorý v lete odišiel z Liberca, podpísal kontrakt s Nashvillom Predators. Hráva výlučne len na farme v Milwaukee a v 21 zápasoch zaknihoval tri asistencie.

Obranca Jakub Jeřábek je ďalším dôkazom, že presadiť sa z Európy do NHL je extrémne náročné. Po fantastickej sezóne v KHL v drese Viťaza Podoľsk išiel na skusy do zámoria. V minulej sezóne sa však v Montreale ani Washingtone nedokázal stať pevným členom základnej zostavy. Rozhodol sa zotrvať za "veľkou mlákou", v lete podpísal so St.Louis. Za Blues odohral jediný zápas, v ktorom mu na konte "pristáli" tri mínusky a odvtedy si v NHL ani neťukol. Hráva len v AHL za San Antonio Rampage (14 zápasov, 4+2) a trpezlivo čaká na svoju šancu.

Strieborný olympionik je hviezdou AHL, nestačí

S ťažkým osudom sa stretli nielen Slováci a Česi snívajúci o NHL a prichádzajúci z európskych súťaží. Ďalším príkladom je nemecký reprezentačý útočník Brooks Macek. Na olympiáde s národným tímom získal striebro. V AHL v drese Chicaga Wolves zbiera takmer bod na zápas (25 duelov, 22 bodov) a je druhým najlepším strelcom celej ligy (15 gólov). Napriek tomu na pozvánku do prvého tímu Vegas Golden Knights stále čaká márne.

Môžete byť olympijský medailista, môžete byť hviezdou KHL, môžete byť úspešným reprezentantom, môžete žiariť na farme. Nič z toho vám nemusí stačiť. Kluby NHL razia jasnú filozofiu - na prvom mieste sú u nich hráči z vlastného systému, z vlastných liahní, ktorých si postupne vychovávajú a sú svojim spôsobom protežovaný na ceste do prvého tímu. Vcelku pochopiteľné, nakoľko kluby ich majú dokonale zmapovaných po hernej i osobnostnej stránke, nakoľko ich progres sledujú roky od juniorských súťaží. Investujú do ich rozvoja veľa úsilia a energie a chcú, aby sa im to neskôr vrátilo.

Aj preto je cesta hráčov z Európy do NHL zarúbaná. Samozrejme, existuje niekoľko výnimiek. No tie sa dajú spočítať na prstoch rúk.