Kanada sa spamätala. V dostihu všetkých sedem tímov

Oslabený kanadský dolár, vysoké dane, menšia atraktivita tradičných kanadských celkov pri lákaní posíl, atď. To, a mnoho ďalších možných príčin omieľali domáce portály stále dookola. Ako sa však ukázalo, najlepším liekom na všetky problémy je čas. Prešiel rok a na vlaňajšiu biedu si dnes spomenú len neprajníci. Poďme si teda zaspomínať na posledných 11 mesiacov.

Koniec základnej časti 2015/16 nám poskytol nelichotivý pohľad. Západná konferencia a jej posledné štyri miesta obsadili Edmonton, Vancouver, Calgary a Winnipeg, teda všetci štyria zástupcovia javorového listu na posledných štyroch miestach. Pohľad na východné pobrežie neponúkol o nič lichotivejšiu vizitku, posledné miesto nielen konferencie, ale aj celej NHL obsadila pýcha Kanady Maple Leafs. Historicky najúspešnejší klub NHL Canadiens bol trinásty a najlepší Senators boli jedenásty so stratou osem bodov na posledného postupujúceho z Detroitu.

Kluby to prinútilo k viacerým zmenám, najzásadnejšiu výhodu im však priniesol neobvykle bohatý draft. Toronto získalo Matthewsa, Winnipeg Laineho a Calgary Tkachuka. Len toto trio sa v doterajšom priebehu sezóny vyzbieralo na vyše 150 kanadských bodov. Zmeny prinieslo aj letné prestupové obdobie.

Veľké zmeny urobili v Montreale, kde poslali preč P.K. Subbana výmenou za Sheu Webera. Podpísali tiež Alexandra Radulova a Andrewa Shawa. Najdôležitejším faktorom je ale zdravý Carey Price. Habs sa tak spokojne vyhrievajú na čele Atlantickej divízie.

Tímová chémia zaúčinkovala v Ottawe, kde namiesto zmien v kádri zvolili výmenu stavov. Nový generálny manažér Pierre Dorion a nový tréner Guy Boucher pomohli Senators k aktuálne sedembodovému náskoku na posledného postupujúceho z Brooklynu. Podľa očakávaní však Sens mierne prerobili na výmene Miku Zibanejada za Derricka Brassarda. Švédsky center sa na Manhattane našiel, no do cesty sa mu postavilo zranenie, bodový priemer ale vykazuje lepší. Uvidíme ešte aká vysoká bude Zibanejadova nová zmluva.

Obrovský progres zaznamenalo Toronto, ktoré agresívne naháňa play off a živí nádej Kanady, že do vyraďovacích bojov na východe postúpia všetky domáce kluby. Na poslednú divokú kartu strácajú Maple Leafs len jediný bodík. Rovnako ako Montreal, ani Toronto so zmenami netrochárilo, išlo na to však inak. Do čela zostavy postavili progresívnych nováčikov. Stávka na mená ako Matthews, Marner či Nylander vychádza skvelo. Skvelo zapadla aj brankárska posila Frederik Andersen či bývalá hviezda CSKA Moskva Nikita Zajcev.

Na západe prežívajú renesanciu Edmonton Oilers. Klub sa po rokoch konečne vykúpil z posmechu, ktorému celé tie roky čelil. McDavid, Draisaitl, Talbot či posila Lucicovho kalibru urobila z Edmontonu postrach súperov. Nech si o výmene Hall – Larsson myslíte čokoľvek, príchod pravorukého Švéda obrane Oilers určite pomohol.

Podobne je na tom Calgary, tu sa ale zmena brankárskeho zloženia nepodpísala na zlepšení tak výrazne, ako napríklad v Toronte. Posily v podobe brankára Briana Elliotta, útočníka Troya Brouwera a trénera Glena Gulutzana však nie sú tie najdôležitejšie. Fantastický progres Mikaela Backlunda, obrodenie senzačného Dougieho Hamiltona a hlavne draftovanie Mattyho Tkachuka. To sú zrejme tie hlavné dôvody.

Na play off si trúfa aj Winnipeg, kde za vzostupom stojí draftová dvojka Patrik Laine. Hlavne jeho spojenie Markom Scheifelem a Nikolajom Ehlersom spôsobila v NHL menšie pozdvihnutie. Málokto by pred sezónou čakal, že práve Jets stvoria jedno z najproduktívnejších útočných trií v lige.

Posledný kanadský klub Vancouver si vyraďovacie boje v tejto sezóne zrejme nezahrá. Celkovo sa v porovnaní s vlaňajškom nemusí vôbec zlepšiť. Podľa všetkého svoj boj o play off už Nucks vzdali. Náplasťou môže byť aspoň to, že sa v klube zrejme po rokoch strádania rozhodli pre prestavbu. Už teraz má klub vo svojich štruktúrach niekoľko zaujímavých mladíkov.