Hokej pre začiatočníkov (1.): Základné pravidlá

Stalo sa vám, že vaši priatelia debatovali o hokeji a vy ste nemali najmenšie tušenie, o čo ide? Alebo naopak, poznáte tých "znalcov", ktorí sú počas majstrovstiev sveta tými najlepšími odborníkmi, analytikmi a trénermi, no v skutočnosti sa so smiechom sami seba pýtate: "O čom to ten chlapík rozpráva? Veď o hokeji nevie nič!" Ak áno, ukážte im nasledujúci článok. V sérii "Hokej pre začiatočníkov" sa budeme totiž zaoberať základnými pojmami z hokeja a NHL, no rovnako si vysvetlíme, ako fungujú, televíznym fanúšikom nevidené, pravidlá a obyčaje.

Na úvod začneme pomerne jednoduchými záležitosťami, ktoré istotne ovláda aj najflegmatickejší hokejový lajk. Čo je to hokej a aké sú jeho základné pravidlá?

Hokej je najrýchlejšia kolektívna hra na svete. Päť mužov (Milé dámy, neurazte sa. Magazín sa bude niesť v znamení mužského ľadového hokeja.) z oboch tímov korčuľuje na ľade v snahe streliť puk do súperovej brány, ktorú chráni šiesty muž - brankár. Zatiaľ čo pätica korčuliarov sa počas zápasu aktívne a pomerne často strieda so spoluhráčmi, brankár v normálnom prípade zotrvá na svojom poste celých 60 minút. Áno, hokejový zápas trvá 60 minút a je rozdelený na tri tretiny. Hracia plocha je rozdelená červenými a modrými čiarami na niekoľko pásiem. Stredová červená čiara rozdeľuje ihrisko na polovicu, dve červené bránkové čiary slúžia na určenie zakázaného uvoľnenia (pojem si neskôr vysvetlíme) a dve modré čiary označujú začiatok útočného/obranného pásma tímu. Víťazom hokejového zápasu sa stáva tím, ktorý strelí viac gólov. V minulosti sa zápas mohol skončiť remízou, no dnes to už neplatí a každé stretnutie musí mať víťaza. Ak je teda po 60 minútach skóre nerozhodné, nasleduje predĺženie, ktorého dĺžka sa môže líšiť. V základnej časti NHL ide napríklad o päťminútové predĺženie, zatiaľ čo v neskoršej, vyraďovacej fáze (tzv. play-off) trvá predĺženie 20 minút. To, samozrejme, za predpokladu, že ani jedno mužstvo nestrelí dovtedy rozhodujúci gól. V medzinárodných zápasoch môžeme byť dokonca svedkami aj nadstaveného času, ktorý trvá 10 minút. Ten sa hrá vo štvrťfinálových a semifinálových zápasoch a v stretnutí o bronzovú medailu. Ak sa zápas nerozhodne ani v predĺžení, nasledujú samostatné nájazdy. Ako takýto rozstrel vyzerá, môžete vidieť v nasledujúcom videu. A ide hneď o najdlhšie samostatné nájazdy v histórii NHL. Pre zaujímavosť: V play-off NHL samostatné nájazdy neexistujú. Hrá sa 5 na 5, pokiaľ nepadne víťazný gól.

Toľko k absolútnym hokejovým základom. Azda môžeme ešte dodať, že štandardné členenie hráčov na ľade je nasledovné: 3 útočníci, 2 obrancovia a 1 brankár. To sa môže meniť v súvislosti so situáciou na ľade. Ak napríklad jeden z tímov hrá presilovú hru, na ľad môžu naskočiť 4 útočníci a 1 obranca. Presilovú hru hrá mužstvo v prípade, ak sa súper previní jedným z nedovolených zákrokov (fauly si rozoberieme v nasledujúcom článku). Daný hráč opustí ľadovú plochu a ide na tzv. trestnú lavicu, kde sedí dve minúty. Ak tím v početnej výhode dokáže počas týchto dvoch minút skórovať, potrestaný hráč môže trestnú lavicu opustiť skôr. A nie, nemyslite si, že hráč sa na trestnej lavici vždy nudí. Často na nej totiž dochádza k zábavným momentom:

Pochopiteľne, že hokej nie je iba o "lietaní" hore-dole a snahe bezhlavo streliť puk do brány. Hra má svoje pravidlá, ktoré tímy a hráči musia dodržovať. Tým nemáme na mysli fauly, ale zakázané uvoľnenie, ofsajd a pod. Dodržovanie týchto a vo všeobecnosti všetkých pravidiel má na starosti štvorica rozhodcov - dvaja hlavní a dvaja čiaroví. Začnime ofsajdom. Čo ofsajd, alebo postavenie mimo hry, vlastne znamená? Je tím, ktorý sa previní ofsajdom, potrestaný v podobe zníženia počtu hráčov na ľade? Nie! Ak sa tím dostane do postavenia mimo hry, rozhodca jednoducho hru preruší a vhodí puk odznova. To nám však situáciu stále neobjasňuje. Poďme teda pekne po poriadku:

Uveďme si názorný príklad. Hrá Slovensko proti Fínsku. Marián Gáborík sa rúti s pukom do útočného pásma a po jeho boku korčuľuje Jozef Golonka (časový nesúlad si nevšímajte). Golonka je však rýchlejší a do útočného pásma, ktoré označuje modrá čiara, vbehne skôr ako Marián s pukom. Tu vzniká ofsajd a hra je rozhodcom prerušená. Pri postavení mimo hry si teda vôbec nemusíte všímať súpera. Naopak, musíte si všímať vlastného spoluhráča. Puk musí byť útočiacim tímom zanesený do útočného pásma ako prvý. Až potom môže nasledovať hráč. Kvôli tesnej obrane to však nie je vždy tak jednoduché, a preto môžeme v súčasnosti často vidieť tzv. taktiku dump and chase, čiže nahodiť a naháňať. Hráči pri tejto taktike vhodia puk zo stredného pásma za bránu súpera a potom sa snažia k puku doraziť skôr ako súperov hráč (väčšinou obranca). Pre lepšie predstavenie prikladáme video:

Zakázané uvoľnenie je pomerne jasnejšie pravidlo. Opäť si to vysvetlime na konkrétnom príklade. Klub Chicaga nemôže zo svojej polovice ihriska vyhodiť puk tak, že bez dotyku prejde cez bránkovú čiaru (posledná červená čiara) New Yorku na opačnej strane ihriska. V NHL je zavedené hybridné zakázané uvoľnenie, čo znamená, že hoci tím vyhodí puk za súperovu bránu, zakázané uvoľnenie sa nemusí pískať. Ak by napríklad Marián Hossa vyhodil puk cez celé ihrisko, ale vzápätí by stihol prekorčuľovať všetkých hráčov New Yorku a byť pri bode na vhadzovanie v útočnom pásme prvý, zakázané uvoľnenie sa pískať nebude. Pri hybridnom zakázanom uvoľnení ide predovšetkým o predchádzaniu tvrdých nárazov pri zadnom mantineli. Tesné šprinty dvoch hráčov však často sťažujú rozhodcom rozhodnutia, keďže veľakrát nie je jasné, kto je pri bode na vhadzovanie skôr.

Toľko na úvod. Veríme, že pre hokejových začiatočníkov bol tento článok poučný a zaujme vás aj druhý diel, ktorý sa bude venovať faulom.