Henrik Zetterberg: Do dvoch rokov ukončím kariéru

Rodák zo Sundsvallu patril k ozajstným hokejovým povstalcom. V roku 1999 ho Red Wings zvolili v siedmom kole ako hráča treťoligovej Timry, ktorej pomohol do druhej najvyššej Allsvenskan. Rok po drafte však bol fantastický, prebojoval sa na MS do 20 rokov a svojmu klubu výrazne pomohol do najvyššej švédskej súťaže. Tu sa o rok zaradil k najväčším hviezdam.

Jeho kariéra strmo stúpala až k roku 2002, kedy začal pravidelne nastupovať za Detroit. Nasledovalo 15 krásnych rokov, počas ktorých sa stal členom prestížneho Triple Gold Clubu, teda skupiny hráčov, ktorí dokázali v kariére vyhrať majstrovstvá sveta, olympijské zlato i Stanley Cup. To sa v histórii podarilo len deviatim švédskym hokejistom. Za Detroit nastúpil na presne 1000 zápasov v základnej časti, v ktorých nazbieral 904 kanadských bodov.

28.januára 2009 podpísal Zetterberg s Detroitom dvanásťročný kontrakt v celkovej hodnote 73 miliónov dolárov. Vypršať má pred dovŕšením 41 rokov veku. Sám hráč ho ale podľa vlastných slov dodržať neplánuje.

„Jediný dôvod, prečo sme podpísali takú dlhú zmluvu bol plat," povedal pre Detroit News. „Je celkom zrejmé, že sa pokúšate oklamať systém." Následne dodal, že dlhšie ako dva roky už zrejme hrať nebude.

Aby ste pochopili, prečo Zetterberg zmýšľa takto, musíte sa pozrieť na charakter jeho zmluvy. Tá ročne odrátava z platového stropu Red Wings hodnotu 6 083 333 dolárov. Tá sa vypočíta podielom celkovej hodnoty kontraktu a jej dlžky (73 miliónov/12 rokov sa rovná 6 083 333). Mzda je ale koncipovaná každý rok inak. V prvej sezóne (2009/10) zarobil Henrik 7,4 milióna dolárov. Medzi sezónami 2013/14 a 2016/17 poberal stabilne 7,5 milióna, v tej nasledujúcej dostane od klubu rovných sedem. V ročníku 2018/19 sa však plat stenčí na 3,35 milióna a v posledných dvoch rokoch (ktoré chce hráč vynechať) len na jeden milión dolárov.

Treba povedať, že tento typ zmlúv bol v minulosti hojne prepieraný a diskutovaný. Zmluvy Chrisa Prongera či Mariána Hossu boli mnohými kritizované, kvôli obchádzaniu platového stropu. Trvali totiž pridlho, hráči podľa nich mali hrať až do veku značne cez 40 rokov, pritom ich plat v tých rokoch mal byť v podstate len symbolický. Z platového stropu sa však stále odčítala len priemerná mzda. To bol aj dôvod prečo liga svojho času zatrhla 15-ročný kontrakt Iľju Kovaľčuka.

Dnes už niečo také nie je možné až do takej miery. Behom lockoutu polovice sezóny 2012/13 liga stanovila maximálnu dĺžku kontraktu na osem rokov, pre novo prichádzajúcich hráčov na sedem. Dôvodom boli práve monštruózne kontrakty Hossu, Prongera, Kovaľčuka či Zetterberga.

Samotný hráč, ale jedným dychom dodáva: „po 15-tich rokoch sa Detroit stane vašim domovom," povedal. „Mám tu veľa priateľov a známych, ale Švédsko mi chýba viac."