Gáboríkovi chýba reprezentačný úspech, cenu venoval Demitrovi

Tridsaťdvaročný krídelník však má ešte jeden a tým je výrazný úspech v národnom tíme.

Gáborík prelomil dlhoročnú hegemóniu Zdena Cháru a Mariána Hossu, ktorí si rovnocenne podelili ocenenie pre najlepšieho hokejistu Slovenska v predchádzajúcich ôsmich rokoch a spoločne sú rekordérmi ankety. "Je to najväčšie individuálne ocenenie, aké som kedy dostal. Konkurencia bola obrovská a veľa chalanov by si tú cenu zaslúžilo. No tým, že hokej je kolektívna hra a ja som vyhral Stanley Cup, tak to najviac zavážilo. Bez spoluhráčov by sa mi to nepodarilo. Mám veľkú radosť a znamená pre mňa veľmi veľa byť prvýkrát v kariére najlepším hokejistom Slovenska. Už len tie slová znejú veľkolepo," uviedol Gáborík, ktorý si spomenul aj na svojho niekdajšieho spoluhráča Pavla Demitru. Cenu venoval práve bývalému oddielovému i reprezentačnému spoluhráčovi, ktorý tragicky zahynul v septembri 2011 pri páde lietadla Lokomotivu Jaroslavľ: "Keby tu bol s nami, určite by sa zo mňa veľmi tešil. On toto ocenenie takisto získal, keď sme hrali spolu v Trenčíne. Takže si myslím, že by som ho venoval práve jemu."

Sezóna sa pre neho pritom nezačala vôbec dobre. Po veľkých zdravotných problémoch, keď si zranil koleno a zlomil kľúčnu kosť, stihol za Columbus odohrať len 22 zápasov a nazbierať 14 bodov (6+8). Posledný deň prestupového obdobia si ho však vybralo Los Angeles Kings a jeho sezóna nabrala úplne iný smer. V LA našiel ideálnu partiu a hlavne potrebnú pohodu. V zostávajúcich 19 dueloch základnej časti nazbieral 16 bodov (5+11), no svoje ofenzívne kvality potvrdil najmä v play off, keď potiahol "kráľov" štrnástimi gólmi a 22 bodmi za ziskom druhého Stanleyho pohára za posledné tri roky a ako prvý Slovák ho zodvihol nad hlavu s prívlastkom najlepšieho kanoniera vyraďovacej časti.

"Sezóna bola ako na hojdačke. Začiatok v Columbuse nevyšiel, najmä tie zranenia, ktoré prišli po sebe, neboli dobré. Ako ma vymenili, tak sa to začalo otáčať. Hokej ma viac bavil, užíval som si ho. Prišiel som do mužstva, ktoré už vyhralo a vie ako vyhrať Stanley Cup. Nakoniec sa nám to podarilo znova a som z toho šťastný," pokračoval.

Na konte tak má už najslávnejšiu klubovú trofej a po sobote aj významné individuálne ocenenie. V zbierke mu však stále chýba veľký úspech v národnom drese a práve to je jeho ďalší cieľ. "V juniorskej reprezentácii som získal dve bronzové medaily, ale dúfam, že sa mi podarí aj niečo v tej seniorskej, kde na úspech stále čakám," uviedol Gáborík, ktorý sa predstavil na piatich MS i zimných olympijských hrách v rokoch 2006 a 2010.