Fanúšikovia NHL sú nudní: Pravda alebo mýtus?

Začalo to tým: "Jedna baba povedala." Tak to môže vyzerať. Mýtus o tom, akí neskutočne tichí a nudní sú fanúšikovia v NHL je dosť populárny u európskych hokejových priaznivcov už po dlhé roky. Konieckoncov, niet sa čo čudovať. Poznáme to aj z domáceho prostredia, veď keď si porovnáme zápas Slovana Bratislava a zápas dajme tomu Dallasu Stars, tak to skrátka počujeme. Reproduktory z televízie nám dávajú jasne najavo, akí "skutočne" sú diváci v zámorí. Je to ale určite tak?

Európski fanúšikovia radi a často ohŕňajú nos nad tými v zámorí. "Tuční Amíci" sa podľa niektorých oveľa viac zaujímajú o maškrtenie hotdogov a piva z bufetu, než aby plne podporovali svoj tím a starali sa o dianie na ľadovej ploche. Pozor, tu však prichádza zlom. Nie všetko, čo platí v Európe, platí aj v zámorí, odkiaľ hokej pochádza.

Jeden hlavný rozdiel, ako už bolo spomenuté, sa dá všimnúť už pri sledovaní zápasu samotného. V Európe to celé riadi kotol a aj hráči v týchto ligách sú zvyknutí na to, že fanúšikovia ich burcujú pokrikmi a skandovaním aj počas samotnej hry, nielen počas prerušenia (neraz to dokážu robiť aj celú tretinu). Spevy, bubny, chorály - toto v Amerike (vo väčšine prípadov) nezažijete. Aspoň nie tak, ako v Európe.

Je však nutné podotknúť, že nemôžeme všetkých fanúšikov všetkých klubov hodiť do jedného vreca. Povedať, že "Američania nevedia fandiť", je ako povedať: "Imigranti sú teroristi". Hádzanie všetkých do jedného vreca nikomu neprospeje, preto sa pri problematike otázky o fanúšikoch v zámorí treba pozastaviť nad mnohými detailami a podrobnejšie si to rozobrať a zozbierať fakty.

Ono to často záleží aj od postavenia klubu, histórie a momentálnej formy. Je jasné, že tím sídliaci uprostred púšte v raji kojotov a s tridsiatimi stupňami vonku to nebude mať tak ľahké, ako tím zo severu, kde má hokej bohatú tradíciu a hrajú ho už odmala chlapci na zamrznutých jazerách.

A preto:

Kým v Chicagu to na tribúnach vrie, na zápasoch Coyotes je raritou skôr obsadená než prázdna sedačka. Montreal hokejom žije a cítia to aj hráči, no ihneď po prestupe do Columbusu je cítiť rozdiel vo fanúšikovskej základni. V Madison Square Garden je vždy o dobrú atmosféru postarané, no v PNC Arena v Raleighu sa možno čoskoro už NHL nebude hrať vôbec.

A takto by sa dalo pokračovať donekonečna. V závere si však ešte raz treba pripomenúť, že všade sa fandí ináč. Takisto vo futbale - v Európe majú chorály, v Afrike vuvuzely. Ak prídete na NHL, rozprúdi sa to tam až pri bitke, góle alebo parádnom "semafore" brankára. V Európe to však ide hladko - tu sú fanúšikovia nenáročnejší a menej šetria hlasivkami.

Ktorí sú lepší? To je každého osobná vec. No fandenie nie je rovnaké všade.