Dejiny draftov: Rok 2000. Slovák jednotkou?

Draft 2000 sa konal v kanadskom Calgary, a z voľby číslo jedna sa mohli tešiť New York Islanders. V koženom kresle Ostrovanov vtedy sedel legendárny Mike Milbury, preslávený aj množstvom zlých rozhodnutí. Napríklad poslal z Long Islandu Roberta Luonga a Olliho Jokinena (celková štvorka draftu 1997) prakticky zadarmo. Podpísal tiež legendárnu zmluvu s Alexejom Jašinom, podľa mnohých najhorší obchod v dejinách NHL. „Mad Mike" sa veľmi nepredviedol ani na drafte 2000. Hokejoví odborníci sa zhodovali, že súboj o prvé miesto zvedú kanadský ostrostrelec Dany Heatley a slovenský rýchlik Marián Gáborík.

Milbury však bol iného názoru a v Calgary vyslovil meno Rick DiPietro. Mnohých to prekvapilo, síce už prepustil Tommyho Sala za ôsme kolo draftu (ďalší nesprávny ťah), no na súpiske už mal supertalentovaného Luonga. Okrem neho aj Felixa Potvina a Kevina Weekesa, takže brankárska otázka nebola akútna.

Nesporne, DiPietro bol skvelým gólmanom, ak bol zdravý a to veľmi často nebol. V prvých rokoch svoj talent potvrdil a v roku 2006 podpísal monštruóznu zmluvu na 15 rokov. Prakticky len jedna z nich sa mu vydarila a kariéru ukončil v roku 2013 po početných zraneniach.

Teraz odvrátime pozornosť od „porcelánového" DiPietra a zameriame sa na útočné talenty. Heatleyho si z pozície číslo dva zvolil nováčik z Atlanty, takže generálny manažér druhého ligového nováčika Minnesoty Wild Doug Risebrough mal ľahké rozhodovanie a siahol po Gáboríkovi. Heatley prežil v NHL fantastické sezóny, získal Calder Trophy, dvakrát bol vyhlásený za najlepšieho hráča majstrovstiev sveta, stanovil niekoľko klubových rekordov a so svojimi spoluhráčmi často tvoril smrteľné útočné zoskupenia. V roku 2003 však spôsobil dopravnú nehodu pri ktorej zahynul jeho spoluhráč Dan Snyder. Postupne však jeho hviezda zhasínala až v roku 2014 NHL definitívne opustil.

Slovenský rýchlik je dodnes rekordmanom Wild, v kariére celkovo trikrát pokoril hranicu 40 gólov. v Minnesote bol dlhé roky hlavnou hviezdou a kľúčovým hráčom. Po ôsmich fantastických rokoch hlavné mesto amerického hokeja opustil a zamieril do New Yorku. V drese Rangers splnil to čo sa od neho očakávalo, keď bol zdravý bol najväčšou útočnou zbraňou. Za necelé štyri sezóny strelil 114 gólov, no počas sezóny 2012/13 sťahoval do Columbusu, kde sa však dlho nezdržal, rok nato smeroval do slnečnej Kalifornie. V drese LA Kings konečne zdvihol nad hlavu Stanley Cup, navyše sa stal najlepším strelcom playoff.

Heatley aj Gáborík splnili to, čo od nich vedenie žiadalo a stali sa hviezdami NHL. DiPietro však nebol jediný, ktorým vedenie klubu prestrelilo. Štvrtý Rostislav Klesla sa nestal lídrom defenzívy Columbusu ako sa očakávalo. Osmička Lars Jonsson odohral v NHL len osem zápasov. A pokračovať by sme mohli ďalej. Hviezdne mená padali neskôr, na konci prvého kola boli vybraní Justin Williams či Niklas Kronwall. Prekvapeniami sa stali číslo 118 Ľubomír Višňovský, ktorý získal primát najproduktívnejšieho obrancu. K najväčším senzáciám histórie patrí číslo 205, z ktorého padlo meno v roku 2000 ešte neznámeho Henrika Lundqista.