Čo robí Nicklas Lidström dnes?

Legendárny obranca, ktorý bude čoskoro uvedený do Hockey Hall of Fame (Hokejová Sieň Slávy v Toronte), strávil celú svoju kariéru v klube Detroit Red Wings. Čomu sa ale venuje od skončenia aktívnej kariéry?

Nicklas spolu s rodinou žije vo Švédsku, ale na svojho bývalého zamestnávateľa nezanevrel. Každý deň si pozrie zostrih nočných zápasov a čiastočne analyzuje hru. Problém Red Wings vidí v nedostatočnej efektivite streľby a v presilovej hre. Pre oficiálny web NHL zodpovedal aj zopár otázok.

Ako tráviš čas?

"Pozerám nejaké zápasy spolu so švédskym scoutom, Hakanom Anderssonom, a pomáham mojim deťom a klubu môjho najmladšieho syna. Najskôr som začínal pri najstaršom synovi, ale posledné roky pomáham mladšiemu, 11-ročnému. Užijem si pri tom dosť zábavy. Pomimo robím aj nejaký biznis. Som v spojení s obchodom s nehnuteľnosťami, ale obzvlášť si užívam pomoc hokejovému tímu môjho syna. Sú to deti, ktoré milujú klzisko. Milujú byť na ľade a hrať hokej. Je zábava vidieť ich rozvíjať sa a skvelé byť neustále s deťmi."

Máš dojem, že deti ti ustavične venujú pozornosť? Si predsa Nicklas Lidström. Vedia, kto si, nie?

"Možno nie moje vlastné deti. Občas, keď im niečo poviem, tak si to zoberú k srdcu, no niekedy to jednoducho úplne ignorujú. Nedávam im stále iba ucelené rady, ale z každého rožka troška. Ostatné deti sa pýtajú veľmi veľa, moje deti až tak nie."

Ktorí hráči v NHL ťa zaujali a rád by si si s nimi zahral?

"Prvý, kto mi napadá, je Erik Karlsson. Erik hrával, keď som hral aj ja, ale nikdy som nehral po jeho boku. Sledujem hlavne Švédov, keďže som sám zo Švédska. Veľmi dobre hrá Hampus Lindholm z Anaheimu, ktorý nastupuje proti top hráčom vo veľmi mladom veku. To isté Jonas Brodin z Minnesoty, ktorý hráva vo dvojici s Ryanom Suterom. Je obdivuhodné, keď vidíte mladých hráčov, obzvlášť obrancov, ktorí hrávajú proti tým najlepším v každom zápase."

Si spokojný so svojim súčasným životom alebo máš občas nutkanie robiť niečo viac? Ak áno, tak čo?

"Momentálne som OK. Možno, keď deti troška vyrastú, nutkanie príde. Rád sledujem zápasy naživo z horných boxov. Keď som hrával, vtedy sa mi to až tak nepáčilo. Tiež sa rád vraciam a pozerám zápasy NHL...kvôli rýchlemu tempu. Je úplne iné vidieť to v televízii a naživo. Uvidím, čo budem robiť neskôr. Zatiaľ ma baví pozerať zápasy a diskutovať o nich s Kennym."

Ako si spomínaš na bývalých hráčov, ktorí boli do Siene Slávy uvedený minulý rok? Peter Forsberg, Dominik Hašek, Rob Blake a Mike Modano?

Väčšina videla zručnosti, ktoré Forsberg mal, ale on mal aj obrovskú vôľu. Bol tvrdohlavý a ťažko sa proti nemu hralo. Zdalo sa, že je krok pred všetkými, že vie, kto kde bude a bol schopný prihrať alebo puk podržať a zobrať to na seba.

Dominik bol neskutočne súťaživý. Dokonca aj na tréningu neznášal prehry. S dôležitosťou zápasov vystupňoval svoj výkon a svojim nezvyčajným štýlom dokázal zastaviť puk. Nepôsobil ako tradičný brankár, ale vedel chytať. Bola to však práve jeho súťaživosť, ktorá ho spravila tak dobrým.

Rob Blake bol lídrom vždy, keď ste proti nemu hrali. Hral veľmi veľa minút proti najsilnejším formáciám súpera. Dokázal hrať tvrdo, ale aj technicky. Mal skvelú strelu a takisto bol súťaživý. Zaslúži si byť v Sieni Slávy.

Keď som prvýkrát prišiel do ligy a Mike Modano bol v Minnesote (North Stars), vždy ste museli vedieť, kde sa na ľade nachádza, pretože oplýval obrovskou rýchlosťou a bleskovou strelou. Mal som tú česť hrať s ním na sklonku jeho kariéry, ale keď pôsobil v Minnesote a v Dallase, tam ste z neho nesmeli spustiť zrak. Vedel korčuľovať, vedel strieľať góly. Neustále bol hrozbou."