Boja sa ma vlastní brankári, tvrdí český spoluhráč Tatara

Český útočník Martin Frk v minulej sezóne zaknihoval premiérové dva štarty v zámorskej NHL v drese Caroliny Hurricanes. Za nováčikovskú sezónu sa však dá považovať až aktuálny ročník, v ktorom pravidelne nastupuje v zostave Detroitu Red Wings. V doterajších siedmich zápasoch trikrát skóroval a nazbieral štyri body.

24-ročný krídelník na seba strháva pozornosť najmä pre delovú ranu. Podľa zámorských zdrojov sa Frkovej rany dokonca obávajú vlastní gólmani. Potvrdil to aj samotný hráč v rozhovore pre idnes.cz. „Boja sa ma. Hlavne v NHL musím veľmi uberať, pretože by som bol nerád, aby na mňa boli gólmani naštvaní. A hlavne nechcem, aby som ich náhodou netrafil do krku alebo do hlavy a nezranil ich. Dávam im väčšiu pohodu, aby si "ošahali" puky. Ubral som na tvrdosti a skôr sa to snažím len triafať."

Rodák z Pelhřimova sa snaží pracovať aktuálne viac na presnosti svojich rán. „Je to tak. Zvlášť v NHL sú gólmani dobrí a skutočne záleží, ako to trafíte. Preto sa snažím ubrať na tvrdosti a viac mieriť. Naviac tam koľkokrát prepadne skôr "šmudla" ako rana. Alebo puk môže niekto tečovať, prípadne dorážať. Základ je dostať ho na bránu. Potom sa môže stať čokoľvek," hovorí Frk.

Frk si prešiel v zámorí dlhou a ťažkou cestou. Úspech si doslova vydrel. Tvrdá práca, trpezlivosť, to boli hlavné atribúty, ktorými sa musel vyzbrojiť, aby si splnil sen o NHL. Sedem rokov čakal na svoju šancu. Prešiel si nižšími súťažami QMJHL, ECHL a AHL. V posledných dvoch ročníkoch AHL nastrieľal zhodne po 27 gólov a získal povesť nebezpečného kanoniera.

„Len strela vám nestačí, zvášť pri hre päť na päť. Musel som spraviť veľký krok dopredu v bránení, aby som bol komplexný hokejista. V NHL inak nemáte šancu. Som rád, že som si to uvedomil. Vďaka tomu som tam, kde som. A tiež išlo o to vydržať psychicky. Hlavne prvé dva roky za morom boli ťažké, pretože som bol ešte o súťaž nižšie ako je farma. O to bolo ťažšie byť každý deň pripravený a makať na sto percent. Som rád, že som to zvládol. Dôležité bolo, že som nechcel ísť do Európy," opisuje spoluhráč Tomáša Tatara svoju cestu do NHL.

Jedným dychom však priznáva, že tento rok v lete už zvažoval návrat do Európy. „Áno, ale nakoniec som si povedal, že to ešte rok skúsim. Že je to posledná šanca. Buď sa to podarí a bude to paráda. A keď nie, tak život pôjde ďalej." Spravil najlepšie rozhodnutie svojej kariéry.