Arizona vo veľkolepej forme, patrí k najlepším tímom NHL

Tím z púšte sa na jar nadýchol k nevídaným výkonom, o body pohodlne ozbíja aj tých najsilnejších súperov a patrí k najpríjemnejším prekvapeniam jarnej fázy sezóny.

MP
· 2 min čítania
Arizona Coyotes
Arizona Coyotes Foto: zimbio.com

Keď dnes nastúpili Yotes na ľade jedného z najväčších kandidátov na Stanley Cup z Tampy, o favoritovi sa ani v najmenšom nepochybovalo. Priebeh bol však úplne opačný. Bolts sa celý zápas trápili, okrem niekoľkých brejkov a tutoviek, ktoré súperovi pripravili hráči hostí sa gólman Antti Raanta výrazne nezapotil. Nemal dokonca ďaleko k čistému kontu, no necelých šesť minút pred koncom zachraňoval česť domácich Nikita Kučerov. Favorit sa zmohol len na 20 striel, aj to bol jeden z dôvodov prečo Coyotes zaslúžene brali dva body.

Milovníci štatistík ale možno postrehli, že sa nejedná len o zápas prvého na východe s posledným na západe, ale zároveň je to zápas tabuľkových susedov. Referenčným kritériom pre nás bude 9. február a zápas Arizony s Minnesotou, ktorú „Desert Dogs" ovládli v predĺžení. Tu začalo úspešné obdobie zatracovaného tímu. Odvtedy je bilancia Arizony viac ako slušných 14-7-2, čo radí v danom časovom rozpätí klub na siedme miesto vrámci celej NHL. Pre porovnanie, dnešný súper Coyotes odohral za dané obdobie úplne rovnaký počet zápasov, nazbieral však len o bod viac. V rámci aktuálnej formy sa tak jednalo o omnoho vyrovnanejších súperov, než sa na prvý pohľad zdalo.

Čo stojí za pohodou tohto tímu? Prvým je naozaj fenomenálna forma brankára Anttiho Raantu, ktorý sa (a to nepreháňame) dostáva do užšieho kruhu kandidátov na Vezina Trophy. Fínsky fantóm pravdepodobne nebude ani nominovaný, najmä vinou zranení, ale v celej sezóne odchytal 43 zápasov s úspešnosťou 92,7%. Na týchto hodnotách je napríklad jeho krajan Pekka Rinne, ktorý však má pred sebou skutočne kvalitnú defenzívu.

Tím funguje v mnohých činnostiach veľmi dobre, Clayton Keller zlomil všetky historické rekordy nováčikov vo farbách Coyotes. Aktuálne je už za hranicou 60 kanadských bodov. Tímu prospel aj letný príchod Dereka Stepana, ktorý priniesol do stredu útoku dávku kvality. Postupne sa na jar začalo dariť Domimu či prichádzajúcemu Pánikovi. Rišo po nevýraznom začiatku v poslednom období mocne zabral. Jeho priemery po príchode do púšte sa blížia číslam, ktoré dosahoval vlani v Chicagu.

Mladíci sa skrátka dostávajú do pohody a tím začína pôsobiť naozaj vyvážene. Darí sa aj farmárskemu výberu, v ktorom nabrala veľkú formu trojka draftu Dylan Strome, a tú si pomaly prenáša aj do NHL. Paradoxom však je, že Arizone môže takáto forma aj uškodiť. V tabuľke totiž tím dotiahol 15-bodovú stratu na Vancouver, a ak by ho predbehol, šanca získať Rasmusa Dahlina sa zase o niečo zmenší. „Najvýhodnejšiu" pozíciu bude mať pri žrebe pravdepodobne Buffalo, bez šance nie je okrem Arizony a Vancouveru ani Ottawa či Detroit.